vladko00
Môj ciel bol Kľak z Fačkovského sedla. Pár metrov pod Reváňom, prisambohu asi 20 výškových metrov ma otočila prichádzajúca velmi prudká búrka a bol som rád, že som to v tom blate zliezol. Takže som sa vybral do Čičmian a získal som asi hodinu na fotenie, kedže búrka sa dovalila aj tam, nakoniec to bola potopa v Čičmanoch o ktorej sa aj písalo. Ja som naštastie zdrhol pár minút predtým. Zastavil som sa ešte na výstave svadobných truhlíc našich prapraprababiek. Tak pozrieť. Kufre vtedy ešte neexistovali.
více  Zavřít popis alba 
  • minulou neděli
  • 60 zobrazení
lenjessie
Už keď sme v máji vstúpili po návrate z Kráľovej hole na chvíľku do tohto národného parku, vedela som, že sa sem chcem ešte niekedy vrátiť. Do jedného z najmladších národných parkov na Slovensku, do parku s divokou horskou krajinou a minimálnym zásahom človeka. A hľa, ani to netrvalo dlho... ;-) Začali sme v obci Muráň a šliapali sme na tretí najvyššie položený hrad na Slovensku - Muránsky hrad. Už vstupná brána bola ako z rozprávky, rozľahlosť hradu nás uchvátila a výhľady z neho ešte viac. Milujem výhľady. Ale to už iste viete. :-) Hneď po návrate z hradu sme pokračovali na horskú lúku s názvom Veľká lúka, kde sa voľne chovajú kone - Norik muránskeho typu a uzreli na vlastné oči toto krásne, pracovité a odolné plemeno. A ono uzrelo na vlastné oči Gorku a hneď preskočila vzájomná iskra sympatie... :-D V obci Muráň sme navštívili informačné stredisko a následne sme si vystáli ako prví radu na známe Muránske buchty, ktoré sa práve pre nás dopekali. :-) A nechceli sme obísť ani známe Sysľovisko Biele vody a tak sme dlho-dlho putovali horskými úbočiami, neskôr cestičkou okolo potoka, až sme sa dostali k lúke, kde vykukovali zo svojich nôr tieto maličké pôvabné stvorenia. Popri nich sa pásli a priživovali na mrkve aj somáriky. Gorka bola unesená, keď sysle vykukovali a pobehovali po lúke, no snažila som sa, aby sa nevyplašili. Myslím, že by tam Gorka pobehovala a skotačila okolo nôr doteraz... :-D Ale čakala nás ešte pohostinná Zázrivá, kde sa do Gorky zaľúbil miestny statný čuvač. Oňuchali sa cez chabý drevený plôtik, Gorka sa mu tam vycikala pred ňufák na trávičku a s noblesou odkráčala preč. Veď ju predsa doma verne čakal stredoaziat Targus... ;-)
více  Zavřít popis alba 
12 komentářů
  • minulý pátek
  • 52 zobrazení
  • {POPISEK reklamního článku, také dlouhý přes dva a možná dokonce až tři řádky, končící na tři tečky...}
wpalino
Banská Štiavnica je krásna v každom ročnom období, ale v jeseni má ešte zvláštne čaro. Vôňa banskej histórie tu je cítiť na každom rohu.
více  Zavřít popis alba 
  • minulé pondělí
  • 21 zobrazení
mirovavro
Dnešná turistika mala dve rôzne trasy na juhovýchode našej republiky. Evka s Táňou si na Silickej planine splnili ďalší cieľ z akcie 7 kopcov 3 jazerá a ja 3 rieky z cieľa ústia a odtoky z vybraných "mojich riek." Spolu by sme to za jeden deň nesplnili.
Vycestovali sme opäť polnočných vlakom, ktorý prišiel presne, ale odišiel z nášho mesta s 20 min. meškaním... Čakalo sa na policajtov, ktorí spravili zápis s "čiernym pasažierom" a mohli sme vycestovať.. Za Švejkových čias by takého pasažiera vyhodili na najbližšej stanici a zvyšok cestujúcich by bez meškania cestovali do svojho cieľa, no čo už...
Dievčatá vystúpili z vlaku v Plešivci a ja pokračujem s bicyklom do stanice Číž - kúpele. V pláne máme stretnutie v Košiciach ak to všetko klapne ako má - neklaplo... Číž ma privítal do skorého hmlistého a hlavne chladného rána. Teším sa na Tánine slová, že tu má byť potom teplo 16 st. Po osedlaní bicykla chytám studené "opraty" a hľadám poľnú cestu k sútoku rieky Blh do Rimavy. Cesta je poznačená od traktorov a jesenných prác na priľahlých poliach. Pešo obchádzam blato po mokrej vegetácii. Rozmýšľam kde to bude končiť, lebo pre hmlu vidím na 20 - 30 m..Našťastie to po prvom láne končí a veziem sa po vysokej trave ako sa to dá. Kolesá bicykla statočne vyhadzujú starú zhnitú trávu, ktorú inak nie je už vidieť z tej zelenej. Bicykel aj ja máme na sebe nalepené prírodné maskovanie. Ďalej cesty končia a trasa k sútoku je možná iba po ochranej hrádzi rieky Rimava. Pre vysokú trávu si naťahujem bežkárske návleky (tušil som doma ich potrebu) a tlačim bicykel hmlou. Tuším, že plán 5. riek dnes nemôžem stihnúť ani za presunu vlakmi..Pred sútokom Blhu nasadám pod hrádzou na bajk, kde je nižšia tráva a hneď mám väčšiu radosť. Sútok sa napokon vynára z hmlistej a zaujímavej scenérie. Aj takéto počasie patrí k poznávaniu prírody.
Po zdokumantovaní sútoku idem späť do Číža a po hlavnej ceste do obce Lenartovce. Na bicykel montujem všetko čo bliká, plus reflexné prvky - hmla pritvrdila a nerád by som bol účastníkom nehody..Z Lenartoviec idem k ústiu rieky Rimavy do Slanej a potom sa presúvam k hranici s Maďarskom, kam odteká aj Slaná. V hmlistej atmosfére vyplaším "myškujúceho" lišiaka na love a neskôr pre zmenu chce mňa vyplašiť rozčúlený srnec svojim "bľáfaním" , keď beží okolo nňa. Je to iný pohľad na zver cez hmlistý filter - celkom je to pekné.
Odtok Slanej poznávam podľa hraničných kameňov na obidvoch stranách hraničných štátov.
Ďalší cieľ som mal pod Moldavou nad Bodvou a to ústie rieky Idy do Bodvy a odtok Bodvy do Maďarska. Po hlavnej ceste späť do Číža som riadne skrehnutý - cyklokompjúter ukazuje teplotu okolo 2,3 st. Na žel. stanici sú moje životné úkony riadne spomalené a to ešte treba očistiť bicykel a seba, aby nás pustili do vlaku..Čas mám tak akurát na tieto činnosti a pri tom je tu neskutočne čistá a teplá čakáreň s toaletami, umyvadlom a starým mydlom..Na staničnej periférii vidím iba dvoch psíkov a mačku.
Rýchliky na tejto južnej trase Bratislava - Košice už tradične riadne meškávajú, preto zapínam dáta a zisťujem meškanie 38 min pre najbližšie dva rýchliky - osobáky jazdia iba od Moldavy n. Bodvou do Košíc. Prvým rýchlikom plánujem cestovať do Moldavy a druhým potom do Košíc. Neviem či to reálne stihnem, navyše dáta zlyhávajú a neviem ako sa meškanie ďalej mení. Železničné rampy sa zatvárajú a ja sa teším na vlak. Iba teším, lebo prešiel iba pracovný vlak so žeriavom. Môj podchladený organizmus dáva varovný signál a uprednosťujem zdravie aj rozum. V zmeškanom rýchliku mi ľudská a pekná vlakvedúca povolí jazdu do Košíc, kedže povinnú rezerváciu na bicykel mám aj na ďalší vlak z Moldavy do Košíc - patrí jej za to moja vďaka. Neviem čo by som robil dve hodiny v Moldave n. B. keď ďalšie rieky som už dnes zrušil..
Volám dievčatám do Plešivca, kam idú z Gombaseckej jaskyne. Predtým sa vyviezli na Silicu, horáreň a pešo pokračovali do Gombaseckej jaskyne. Po prehliadke jaskyne ďalej pešo do Plešivca. Okrem toho si pozreli náučný chodník pri jaskyni. Po rozplynutí hmly mali krásny slnečný deň, ja som slnko videl až z vlaku pri Tornali..
V Košiciach na stanici pozorujem z vývesnej tabule ako rýchlik pre dievčata a pôvodne aj pre mňa naberá meškanie 80 min. dokedy sa rušeň úplne pokazí.. To je už jasné, že my spolu domov nebudeme cestovať. Im poradia železničiari južnú trasu do Bratislavy a ja cestujem pôvodnou severnou trasou cez Poprad. Pricestujem domov iba s "normálnym" meškaním 20 min. ale dievčatám nepočkal rýchlik 15 min. v Bratislave a domov prichádzajú pre polnocou skoro po 24. hodinách...
Po tomto čítani som možno mnohých z vás odradil vycestovať vlakom, ale ja som už vo vlaku domov "pookrial" a zisťoval ďalšie možnosti, ako docestovať na juhovýchod k riekam. Nezistil som nič, lebo "rýchly" internet mal čas mi niečo ponúknuť, ale to už som musel doma vystupovať. Takže určite niečo vymyslím.
více  Zavřít popis alba 
  • 16.10.2021
  • 111 zobrazení
mirovavro
V zozname cieľov 7 kopcov 3 jazerá pre rok 2021 sa nachádza aj Vetrný vrch v pohorí Spišskej Magury. Ani do tejto lokality nie je jednoduché cestovanie, preto opäť cestujeme nočným rýchlikom a večer návrat domov. Potešením bolo, že sa k nášej trojici pripojila aj Olinka s Tulkom. Hneď bolo veselo aj počas nočného cestovania, hoci rýchlik mal 30 min. meškanie, ale šťastne sme pricestovali do východiska trasy Veľký Lipník.
Putovanie sme zahájili ešte po tme a niekto mal aj obavy z medveďa... Žiadný na nás za dedinou nečakal, naopak zažili sme na horizonte idylický východ slnka - zrod nového krásneho dňa.
Nečakane rýchlo sme dosiahli dnešný cieľ, so zaujímavou nadmorskou výškou 1111m. Pred nedávnym meraním mal o meter viac.. Kochali sme sa pohľadmi na Vysoké Tatry, ktoré sa nám pri výstupe postupne ukazovali. Z vrcholu sme poďľa výhľadovej ružice identifikovali aj iné známe kopce, napr. Babiu horu, blízke Tri koruny a iné. Po zostupe do Vyšných Ružbách sme si pozreli hlavne vzácne skvosty kúpeľov ako známy Kráter, Smrtnú jamu bez vody, historický Biely dom a vodopád.
Problém bolo najsť otvorené aspoň jedno reštauračné zariadenie. Tretia vlna pandémie tu už riadne úraduje, takže to vyzeralo na konzumáciu našich potravinových rezerv...Našťastie sme našli jedinú otvorenú a celkom peknú krčmičku. Vôbec nám nevadilo, že bola určená pre fajčiarov.. Nakoniec si tam cigaretku prí káve poťahovala iba naša známa dvojica a vôbec sme im v tom nebránili, veď "bafkali si" pri vedľajšom stole. Aj nám tam bolo príjemne.
Cestou domov niektorí z nás vo vlaku driemkali, aby sme dohnali spánkový deficit z predošlej noci..
více  Zavřít popis alba 
  • 11.10.2021
  • 130 zobrazení
Obsah pokračuje za reklamou
Pokračujte dolů pro další obsah
tulakjoko
V sviežom ráne sa nás zišlo presne na zostavenie futbalového družstva (bez náhradníkov), tentokrát so silnou dievčenskou prevahou. Svižným tempom sme zvládli asfaltový úsek, ale riadnu prevádzkovú teplotu nám zabezpečilo až stúpanie na hrebeň, ktorým viedlo miestne značenie na vrchol Inovca. Na farbe stromov sa už od začiatku prejavili umelecké ambície jesene, takže sme sa mali čím kochať počas celej cesty. Krátko sme sa zastavili pri pamätníku zostreleného amerického pilota a pokračovali ďalej až k vrcholu, kde sme si vychutnali výhľady prakticky na všetky svetové strany. Pomenovanie rozhľadne v nás evokovalo spomienku na našu Helenku, ktorej zdravotné problémy už dlhšie bránia túlať sa s nami a obšťastňovať nás svojim štebotom. Ale, veď ona sa k nám ešte vráti. Zostup po zjazdovke svojimi výhľadmi vôbec nezaostal za tými z rozhľadne. Milým prekvapením bola i situácia na Chate pod Inovcom. Milá a rýchla obsluha, porcie ako pre chlapov, dokonca i sám šéf s nami prehodil pár slov ako so starými známymi. Dostatok času sme cestou do Selca využili na odbočenie k Seleckému kamennému moru, ktorého čaru sme už dávnejšie podľahli. A záver, už klasicky v Seleckej krčme, opäť s milým privítaním i obsluhou.
více  Zavřít popis alba 
  • 10.10.2021
  • 120 zobrazení
vladko00
Pár fotiek od Mojtína z jaskyne a jazierka lásky. Mal som trošku čas tak som sa išiel pozrieť do Hornej Maríkovej ešte.
více  Zavřít popis alba 
  • 7.10.2021
  • 68 zobrazení
lenjessie
Moje tohtoročné narodeniny som poňala ako veľkú niekoľkodňovú dobrodružno-cestovateľskú oslavu... 😉 🛶 🏞 🌗 🌞 🌅
Presne v ich deň sme s Gorkou splavili vyše 20-kilometrov dlhý úsek rieky Váh, kedy som túto rieku mala možnosť spoznať z úplne iného pohľadu ako zvyčajne. Jej perejovitý i pokojný tok, jej zákutia, jej brehy z každej strany, jej faunu i flóru... jej krásu. Pádlovala som statočne, no keď bol tok pokojný, prestala som a užívala si ticho prírody naokolo a pokoj.
Hneď po návrate z rieky som pelášila domov pre batožinu a vyrazili sme na moju ďalšiu časť výhry "Cesty okolo Slovenska" - tentokrát do Štiavnických vrchov, do hotela Salamandra****. Uzreli sme nádherné tajchy - krásne, ľuďmi vytvorené jazerá harmonicky vrastené do strmých hôr; dýchali vzduch, ktorý mi naplnil pľúca životodarnou energiou. Pred tri a pol rokmi sme v zime vystúpili na vcelku neznámy vrch Tanád, na ktorom sme vtedy ani len netušili, že sa pod ním v údolí ukrýva tento kút. A tak vytešená, že naň vystúpim aj teraz, som pelášila hore strmou zjazdovkou a od Veterného sedla ďalej až na vrchol. Veľký Tanád a Malý Tanád - obidva sme si vyšli a s dažďom nad hlavami sme zostupovali naspäť. 😋 🌧
A ako by to bolo, keby sme neabsolvovali túru na najvyšší vrch Štiavnických vrchov - Sitno (1009 m n. m.). Výstup naň bola kapitola sama o sebe. Okolo krásneho Počúvadlianskeho jazera sme smerovali ďalej do lesa - kde nás zastihol silný dážď, v ktorého kvapkách padajúcich na nás z listov sme chvíľu čakali, kým sa stíši. Ale vôbec mi to nevadilo, keďže sme boli dobre oblečení a Gorka má hustú srsť. Kraj mal nádherné čaro, výstup po drevených schodoch v jednom úseku pôsobil neskutočne tajomne a keď sa mraky rozostúpili a zasvietilo slnko, všetko bolo čarovné...! Na andezitové skaly, ktoré obklopujú vrchol z troch strán, sme si vyšli a dívali sa z nich na kraj z nádhernej výšky.
Od vrcholu, kde sme si oddýchli v chate Andreja Kmeťa, sme pokračovali na Sitniansky hrad a ďalej okruhom cez čarovný les plný papradí, kadiaľ putujú medvede, sme sa vrátili na Tatársku lúku a strmo dolu blatistým chodníkom až k jazeru, ktoré bolo k večeru nádherné.
V deň odchodu sa s nami tento krásny kút Slovenska lúčil slnečnými lúčmi a tak cesta domov bola svieža a zaliata jasom.
Len čo sme dorazili, vybalili sme si veci, zbalili ďalšie a o druhej hodine sme pokračovali v našom cestovaní ďalej, v ústrety modrastým morským diaľkam...! 😘 V ústrety priezračným hlbinám, majáku, nezameniteľnému vzduchu presýtenému feniklom a morskou soľou a putovaniu po mojom milovanom polostrove...
Gorka dostala nový čln, nové papučky, ktoré už otestovala v rafte na Váhu a keď som ju vyložila do člna, každý, kto mal na pláži v tú chvíľu fotoaparát, či mobil, si ju zvečnil. A opäť som plávala ďaleko od brehu, ďaleko od pláže, od ľudí, bližšie k majáku, k ostrovu, k lodiam a jachtám, bližšie k slnku. K tomu slnku, ktoré nám na sklonku dňa pripravilo prenádherné divadlo v oranžovom zapadajúcom tanci...
Ale ešte predtým sme sa vybrali na púť okolo polostrova. Prešli sme ho najskôr stredom, neskôr sme zišli juhovýchodne a po pobreží sme obchádzali celý mys až na severozápad. Na samom cípe sme strávili krásny čas pozorovaním mojich obľúbených čajok, sledovali sme plaviace sa lode, jachty, člny, Gorka sa okúpala... Plní nádhernej energie sme sa vrátili do našej vily, kde sme si oddýchli a na večer sme sa vybrali na útesy rozlúčiť sa so slnkom. Čakal nás nádherný záver dňa a obloha, ktorá sa farbila do odtieňov sýtej oranžovej a tmavoružovej, v nás ešte dlho rezonovala...
Ďalšie krásne slnečné ráno, prechádzka nad more, kedy slnko vykresľovalo naše dlhé tiene, rozlúčka a dlhá cesta domov...
Táto narodeninová oslava bola pre mňa tým najkrajším darom. Takým, ktorý nenahradí žiadny iný. Pretože to, keď môžem cestovať, spoznávať, putovať, nadchýnať sa, byť očarená, svojím spôsobom slobodná a voľná a hlavne "oslavovať" s tými, ktorí sú môjmu srdcu najbližšie, je pre mňa darom a šťastím najväčším... ♥
více  Zavřít popis alba 
  • 7.10.2021
  • 54 zobrazení
kstttstn
po trase: Zliechov – Kutnárovci –Ďurčekovci – Srvátková lúka - (- Vápeč 951m) – Dol. Poruba.

Celkom cca 15 (19) km, prevýš. cca 500 (750) m.

Pre staršieho turistu, ktorý už zamkol vysoké hory ale ešte chce užiť peknú turistiku je oblasť lazov medzi Zliechovom a Valaskou Belou
vhodným prostredím pre nenáročnú turistiku. Je to kraj prekrásnych lúk, popretkávaných viac-menej opustenými lazmi, vhodných na chalupárčenie.Na foto je laz u Kutnárovcov, chalúpka v Škrípovskej doline a posedenie pri laze Ďurčekovci. Ďalej sme ešte prechádzali osadou Škrípov a lazom Javorčekovci Záverečné posedenie na Srvátkovej lúke a tí ,ktorím to nestačilo si ešte odskočili na Vápeč.
Trasu pripravil František Macka
více  Zavřít popis alba 
  • 2.10.2021
  • 110 zobrazení
mirovavro
Zhoršujúca sa pandemická situácia v okrese Stará Ľubovňa (od pondelka bordový okres) ma posúrila navštíviť ďalšie ústie mojich vybraných riek. Rieka Poprad vytvára na severe Slovenska spoločnú hranicu s Poľskom, ale medzi obcami Čirč a Legnava tečie iba po území Poľska. Po jej návrate na Slovensko je opäť spoločnou hraničnou riekou až po Mníšek nad Popradom okres St. Ľubovňa. Tu definítvne odteka do Poľska.
Poprad pramení vo Vysokých Tatrách, preto má prvenstvo v spáde toku a to 1567 m.
Pri pohľade na mapu sa zdala návšteva odtoku Popradu jednoduchou záležitosťou - verejnou dopravou cestovať do Mníška nad Popradom, zdokumentovať rieku a cestovať späť... Vytriezvenie prišlo pri hľadaní vhodného spoja. V sobotu sem nepremáva žiadny spoj a v pracovné dni jeden autobusový do Mníška n. Popradom a o 10 min. ide späť..Na fotenie z mosta by to stačilo, ale mať iba "trofejnú fotku" bez príbehu, to by nebolo nič pre moje predstavy o prameňoch a ústiach mojich vybraných riek.
Na túto sobotu (aj moje cestovné možnosti) bola konečne vhodná predpoveď počasia. Preto prvým ranným vlakom cestujem do St. Ľubovne s mojim verným bicyklom "Sanchom". Ďalej bicyklujem po ceste 1.triedy. Našťastie kvalitná cesta je takmer bez premávky. Avšak s prevýšením takmer 853 m vrátane hradu sa to dá prirovnať skôr k výjazdu k minulým prameňom v horách hraničiacich s Poľskom. Chcel som príbehy, tak ich mám, veď Cesta je cieľ, ako niekto už kedysi povedal...
Okolitá príroda opäť nesklamala, ako už býva zvykom v týchto končinách. Napokon po 5,5 km tiahlom stúpani dosiahnem sedlo Vabec a ďalej takmer 11 km dlhý "kochajúci" sa zjazd do Mníška n. Popradom. Tu odbočujem na miestnu komunikáciu, aby som prišiel na úroveň hranice ktorou nás Poprad už naposledy opúšťa. Pre mňa neprekonateľný zráz a nepriechodná vegetácia mi nedovoľuje zostup dole k rieke. Preto idem späť a potom na hraničný cestný most ponad rieku Poprad, ktorej stred toku tvori spoločnú hranicu. Z mosta fotím 300 m vzdialený celý odtok Popradu do Poľska.
Vlastnú fotografiu kde som aj ja mi nemá kto v tejto lokalite spraviť.. Pri samospúšti by bolo na fotke viac zábradlia mosta ako mňa a rieky. Selfíčko robím občas a teraz som zabudol, aspoň máte o jednu hrôzu zo mňa menej...
Pri návrate späť ma v 12% stúpaní (so sklonenou hlavou) vyruší škrabot niečoho o asfalt. Je to asi 4 m predo mňou veľká laň a za ňou druhá menšia, ktoré po skoku na cestu bežia na druhú stranu. Ladne preskočia elektrický ohradník a miznú preč. Majú tu cestičku, preto vidia el. drôty, ktoré ja skoro nevidím.
V obci Hraničné fotím drevenný kostol a jeho okolie. Poprosím jediného domorodca čo vidím o odfotenie s kostolom, ale bráni sa, že nevie fotiť. Presvedčím ho, ale zbytočne, foto je nepoužiteľné - neklamal, aj snaha sa musí oceniť. Napokon sa fotím samospúšťou z bicykla - "foťák" to našťastie prežil. Cestou ďalej pozorujem pasúci sa dobytok a ovečky. Tento obraz ma vie vždy potešiť. Ako je tu zvykom, tak aj cirkevných objektov je tu vidieť často.
Ešte doma som si "vygooglil" prírodnú pamiatku Puknutá skala a tešil som sa keď ju navštívim. Avšak omylom zastavujem po 2 km dlhom zjazde pri nesprávnej odbočke ku skale..Nemám už čas ani sily na návrat späť, (čaká ma ešte 2,5 km výjazd na hrad St. Ľubovňa), preto aspoň vzdialene fotím skalu. Pre Vašu prípadnú motiváciu navštíviť Puknutú skalu som podľa pravidiel z Mapy CZ stiahol foto skaly do svojho súboru a použil v tomto Rajce.
Ušetrený čas som využil aspoň na vonkajšiu prehliadku hradu. Nazrel som aj do Ľubovnianského skanzenu a Historického vojenského tábora, ktorý je pod ním.
Záverom už iba cyklo prejazd historickým centorm St. Ľubovne a za odmenu ako vždy keď sa dá, tak presso a zákusky v históriou sálajúcej kaviarničke. Domov cestujem posledným večerným vlakom s peknými zážitkami tohoto dlhého dňa.
více  Zavřít popis alba 
  • 26.9.2021
  • 103 zobrazení
kolaproafriku
No Name ( Zbrojovka , ESKA , NSU ? ) 28" Historické Pánské městské RETRO kolo Veterán 1930-1940 Torpédo Páková brzda Nálezový stav pro sběratele na renovace K ÚDRŽBĚ
více  Zavřít popis alba 
  • 23.9.2021
  • 17 zobrazení
tulakjoko
Opäť sa nás zišla početná skupina. Spojenie fungovalo bez problémov. Záhoráčik bol plný pešiakov i cyklistov, ŽSR určite neľutujú, že ho zaradili do víkendovej letnej prevádzky. Pod Malou Vápennou sme sa v pätici oddelili od hlavného zoskupenia a zvolili sme si hrebeňovú cestu cez Malú Vápennú. Neoľutovali sme to. Práve naopak, túto časť cesty sme jednomyseľne vyhodnotili ako najkrajší úsek celej absolvovanej trasy. Stihli sme ešte pekné výhľady na západnú časť Malých Karpát a plne sme si vychutnali prechod bralnatým pásmom hrebeňa. Vápenná - Roštún bola, ako skoro vždy, zaplnená, ale miesto na krátke občerstvenie si každý pre seba našiel. Moja prognóza prijateľného počasia sa však nenaplnila. Celý zostup po Amonovu lúku nás sprevádzal dážď, ktorý síce bránil vychutnávačke trasy, ale dobrú náladu nikomu neubral. Na Báborskej už zase bolo všetko ako má byť. Zostup z nej naša skupinka zvládla bravúrne, bez jediného pošmyknutia a pri studničke pod hradom sme sa opäť pripojili k hlavnej skupine. A už len prehliadka Plaveckého hradu a zostup do Podhradia, kde nás čakala čerešnička na torte, komfortné posedenie v príjemnom novom bufete hneď na začiatku obce. A ešte jeden problém - nájsť zastávku autobusu, ale aj ten sme zvládli.
více  Zavřít popis alba 
  • 22.9.2021
  • 117 zobrazení
kolaproafriku
ESKA 54cm Vintage1964 VETERAN retro silnicni ram kostra DOPRAVA ZDARMA
více  Zavřít popis alba 
  • 20.9.2021
  • 5 zobrazení
kstttstn
Milí turisti, pozývam Vás na potulky do Brezovských Karpát po neznačeno značených chodníkoch. Vyjdeme na vrch Zúbková, ktorý je aj tréningovým kopcom Ivana Jakeša. Odtiaľ sa vyberieme na dve ďalšie, menej známe 500-vky, konkrétne na vrch Vrátno a Klenová. Zídeme popri jaskyni pod Klenovou až k rozhľadni Klenová, odkiaľ je krásny výhľad na celé Považie. Cez Dvoly ukončíme našu trasu v Košariskách, kde je možné využiť reštauračné zariadenia Holotéch víška alebo Gurmán.

Trasa:
Brezová pod Bradlom - Zúbková - Vrátno - Klenová - rozhľadňa Klenová - Dvoly - Košariská

Dĺžka trasy:
22 km

Na túru nás pozvala Sonička Oslejová, ktorá tento kraj dobre pozná, lebo je rodáčka z Brezovej pod Bradlom. Naplánovanú túru sme prešli okrem kopca Klenova, ale dobre sme ho videli z rozhladne Malá Klenová. Občerstvili sme sa v oboch reštauráciách. Ďakujeme. Ešte počet, bolo nás 18, z toho 4 turisti z Dubnice.
Foto : Soňa, Adelka, Daniela
více  Zavřít popis alba 
  • 19.9.2021
  • 157 zobrazení
albumyrajce
nekôr ešte skúsim nájsť a doplniť fotky
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 19.9.2021
  • 149 zobrazení
velvetblues
Projekt Hudba v Meste založil v roku 2002 hudobník a skalický rodák Ľuboš Beňa. Vtedy ešte spoločne s plnou podporou mesta Skalica vytvoril jedinečnú sériu medzinárodných koncertov, ktoré úspešne zviditeľnili región Záhorie a mesto Skalica vo svete! Tak po čase zase Hudba v meste Skalica.
více  Zavřít popis alba 
45 komentářů
  • 18.9.2021
  • 106 zobrazení
velvetblues
Projekt Hudba v Meste založil v roku 2002 hudobník a skalický rodák Ľuboš Beňa. Vtedy ešte spoločne s plnou podporou mesta Skalica vytvoril jedinečnú sériu medzinárodných koncertov, ktoré úspešne zviditeľnili región Záhorie a mesto Skalica vo svete! Tak po čase zase Hudba v meste Skalica.
více  Zavřít popis alba 
55 komentářů
  • 15.9.2021
  • 101 zobrazení
kolaproafriku
Raritní skládací kolo ESKA E 622 20"
Česke historicke skládači kolo ESKA ( skládačka) Folder r.v. 1971
Základní model skládacího jízdního kola vzor E 622 byl rozvíjen
a doplňován po celou dobu působení Josefa Cupáka v n.p. ESKA
Cheb.
Jízdní kolo v té době bylo
pojímáno jako dopravní prostředek s možností přepravy nákladu.
Návrhy proto zahrnují varianty
držáků, nosičů a dalších nezbytných doplňků.
Kolo bylo vybráno
pro světovou výstavu Expo 67
v Montrealu. 
Designér Josef Cupák : 
http://www.retromuseum.cz/templates/retro/data/files/114_cupa%CC%81k_katalog_web.pdf
více  Zavřít popis alba 
  • 14.9.2021
  • 18 zobrazení
tulakjoko
Priaznivú predpoveď počasia na sobotu by bolo hriechom nevyužiť na riadnu celodennú turistiku. Desatoro síce taký hriech nepozná, ale mnohý turista áno a iste by si kvôli nemu dlho spytoval svedomie. Na poslednú chvíľu som zlanáril Jana a naviac sa prihlásila i Marika s Dušanom, ktorí to brali ako tréningovú dávku pred nedeľnou dvojdňovkou. Môj návrh na manínsky okruh z Považskej Teplej do Považskej Teplej sa im celkom pozdával a tak sme vyrazili. Začali sme občerstvením v bufete autokempingu a pokračovali známou trasou Manínskou a Kostoleckou tiesňavou na Bosmany a zadom na hrebeň Veľkého Manína. Úchvatná cesta plná oku lahodiacich útvarov a samozrejme i výhľadov. Veľký časový priestor sme využili na odbočenie k Partizánskej jaskyni i manínskemu skalnému oknu a netradične hrebienkom mimo značky na všetky známe výhľadové miesta, vrátane mne dovtedy neznámej vyhliadky pri chatke Severka. No a Maníny bez Veľkého Manína by neboli to pravé orechové. V bufete autokempingu nám zostalo dosť času na doplnenie energie po absolvovaní 20 km trasy s 1000 m stúpaním, pred cestou na vlak do Považskej Teplej. A ešte perlička z dopravy domov. Samozrejme železničná. V Považske Bystrici šok. Rýchlik do Nového Mesta n/V. mešká 70 minút. A druhý šok - rýchlik, ktorý mal ísť pred dvomi hodinami má meškanie 120 minút. A meškal presne. Takže domov sme prišli presne tak, ako sme si naplánovali, len iným vlakom. I také veci sú možné.
více  Zavřít popis alba 
  • 13.9.2021
  • 108 zobrazení
mirovavro
Ustálené pekné počasie bolo priamo predurčené na nevšednú dvojdňovú turistiku. Aj keď bola zorganizovaná v rekordne krátkom čase, tak záväzne oslovila 13 účastníkov. Nakoniec sa nás zúčastnilo 11 turistiek a turistov. Nesmiem zabudnúť na Majku B. ktorá cestovala tiež s nami, aby sme spoločne oslávili jej meniny, aspoň na Veľkom Fatranskom Kriváni. Po prípitku sa s nami rozlúčila a cestovala späť. Bolo to pre nás príjemné prekvapenie. Druhá oslávenkyňa Majka Ch. oslavovala taktiež s nami večer na chate.
Obavy z predpovede počasia sa našťastie nenaplnili a tak sme si užívali dva dni slnečného počasia s bezvetrím. Na Veľkom Kriváni bolo vďaka lanovke viac turistov, ale ďalej sme stretavali už iba malé skupinky pravých turistov. Biele skaly mali pre väčšinu z našich turistov premieru a nesklamali ako napokon celá hôlná hrebeňovka.
Chata pod Suchým bola cieľom prvej časti našej dvojdňovej túry a bola celá pre nás. Iba po večeri prišiel ešte jeden pár turistov z Českej republiky. Večeru aj raňajky si mohol každý vybrať z momentálnej širokej ponuky. Kuchyňa je zameraná na jedlá z miestneho regiónu. K chate patrí aj malé hospodárstvo domácich zvierat, preto boli v ponuke aj výrobky z ovčieho a kozieho mlieka. Celkom sme si na nich pochutili. Večer sme videli úchvatný západ slnka, nakoľko výhľady z chaty sú na to ako stvorené. Stačí iba pohľad z okna. Potom už iba svetlá vzdialeného mesta.
Ráno sme mali dosť času na vlak z Nezbudskej Lúčky, preto sme si k tomu prispôsobili aj čas na raňajky. V noci nás statočne ochraňovali dve pekné Border kólie, aby som aj na ne nezabudol. Chata má svoje čaro aj v tom, že po 22:00 sa vypína elektocentrála a potom už iba vlastné čelovky na toaletu a späť do postele.
Po rannej rozlúčke s personálom chaty sme pri zostupe navštívili aj Starý hrad, ktorý je tiež v opatere dobrovoľných záchrancov jeho ruín. V Nezbudskej Lúčke ešte krátka zastávka na občerstvenie na terase krčmy s výhľadom na tok mohutného Váhu. Cestovanie opäť bez problémov. Teraz už iba oživiť pekné spomienky na krásne prežité dva dni v lone prírody, kde sme počuli už aj jeleniu ruju. Nie medveďa ako si niektorí mysleli...
více  Zavřít popis alba 
  • 13.9.2021
  • 149 zobrazení
kybinek
  • 11.9.2021
  • 16 zobrazení
mirovavro
Aj vďaka akcii 7 kopcov 3 jazara sme sa vybrali na Baranec. Ako najvhodnejšie a menej namáhave bolo vybrať sa sem na dva dni s nocľahom v Žiarskej chate. Počasie malo priať turistike, čo sa aj potvrdilo. Bus nás pohodlne doviezol až do ústia Žiarskej doliny a k chate to bola pekná prechádzka. N a chate nebolo veľa turistov, čo nám celkom vyhovovalo. Dokonca sme sa tu stretli s majiteľom krčmy "Na konci sveta" Gejzom S. z Podkoziniec. Samozrejme, že ho spoznala naša Olinka, ktorá pochádza od Podkoziniec. Bolo to príjemne stretnutie, nakoľko ja som ho naposledy videl ešte za jeho hudobníckej slávy. Mali sme spoločne na čo spomínať.
Po dobrej večeri sme si spravili plán na ráno. Raňajky podávali v tom čase ako nám zrovna vyhovovalo, preto sa nám aj dobre spalo.
Samotný výstup nebol najako namáhavý, skôr zostup sa nám zdal až nekonečný. V ústi Žiarskej doliny sme mali dosť času na bus, ale nebolo to kde využiť. Na bufete bol iba oznam, že pre nedostatok personálu je zatvorené, aj keď parkovisko bolo plné aut..
Vynahradili sme si to aspoň na stanici v Liptovskom Mikuláši, kde sme od mladého predavača dostali všetko, čo naše unavené telá potrebovali. Bol veľmi slušný, vyžarovala z neho pohoda a myslím, že by sa uplatnil aj na lepšom poste ako v bufete. Keď sme mu zjedli všetky bagety, tak sa zasmial, že ich aspoň nebude mať nutne na večeru.
Vo vlaku dobrá nalada a opäť sme prišli domov bez meškania.
více  Zavřít popis alba 
  • 7.9.2021
  • 155 zobrazení
tuplovanejgrog
Buenas Días seňorové, hele zas teda po delším čásku múžeš na něco mrknout, no nejni to nic novýho... Vobrásky stromů f kaňónu Studený řeky - eště živejch - kerý uš třeba za rok živý nebudou...Tak abich mněl ňákou spomýnku. Jo a taky sem bil s tou Žlutou klykou na čundru a sme tam teda něco užyli. Voňy se ty Žluťákové asy budou cukat, ale zaručuju se ti - ať mi do konce mejch dnů přestane chutnat gróg - že všecyčko, slůfko vod slůfka je pravda pravdoucý ! Tak se na to teda mrkňy esly zrovýnka nemáš co dělat, těbúch.
více  Zavřít popis alba 
9 komentářů
  • 7.9.2021
  • 174 zobrazení
Reklama