1. FCS - 1. SC ZNOJMO - 19 : 0 -

Něco malého do ruky

4.11.2020, Praha Krčský les, foto: Martin Šandera a Michal Rezek

Je veľmi skoré ráno 3:15 h a budík ma nemilosrdne vyháňa z teplej postele. Pre uľahčenie tohto stavu viem, že to isté prežíva ďalšia päťka našich turistov. Spoločne cestujeme vlakom do Podbiela, kde prestupujeme na polský minibus a ten nás dovezie za 1 € až na parkovisko Zverovka - Spálena, lanovka. Prekvapuje nás nie len nízke cestovné, ale aj to, že slovenský dopravca má zastávku skoro 1 km pred stanicou lanovky...Lanovka nás bez čakania vyvezie do výšky 1500 m do Slatínskej doliny, horná stanica lanovky.
Ďalej už treba ísť po svojich cez Brestovú, Salatíny, Skriniarky, Spálena, Baníkov a zostup na chatu v Žiarskej doline. Počasie prialo turistom po všetkých stránkach. Náročne prevýšenie trasy sme tiež zvládli na jednotku. Ubytovanie sme mali vopred zarezervované, ale už iba v turistickej nocľahárni, kde je v jednej dlhej izbe 8 boxov . V jednom boxe je miesto pre štyri osoby, viď foto. Bolo to zaujímave po všetkých stránkach vrátane turistického "odéru" na ktorý jedno okno nestačilo. Úsmevné bolo, že keď sme okno otvorili, tak v časových intervaloch sa dovnútra vkrádal zápach z čističky odpadových vôd. Sprcha v cene ubytovanaia bola na žetóny, ale iba pre tých,ktorí vedeli ako dostať žetón do displeja sprchy... Večeru sme stihli ešte pred ubytovaním. Chatár a pod jeho vedením aj personál sa nám svojim správaním zdali pracovne dosť vyhorení. Prospela by mu zrejme dlhšia dovolenka, ktorú možno vyvolá ďalšia vlna pandémie covid 19. Raňajky bez chatára už personál zvládol v pohode - šéfovia bývajú občas brzdou podriadených...
Druhý deň nás zobudilo krásne počasie s modrou oblou bez jediného obláčika. Vystúpali sme do Smutného sedla a zostúpili sme sa pozrieť na Roháčske plesá. Pri zostupe k Roháčskemu vodopádu sme videli čerstvo opravené nebezpečné úseky skalnatého chodníka. Pamätám si, že takúto namáhavu a hlavne záslužnu prácu som naposledy videl niekedy v bývalom režime.
Na cestovanie domov sme mali dostatok času na to, aby sme sa naobedovali v penzióne Šindľovec a potom nás ten istý polsky minibus odviezol na vlak až do Dolného Kubína. Teraz sme platili iba 2 € a Olinka sa tak páčila vodičovi, že si od nej vypýtal iba 1,5 €
Tradičné meškanie vlakov nás ani tentoráz neminulo, ale pred 21 hod. sme boli už doma.
Dievčatá a Adrián boli prvýkrát v Roháčoch a podľa ich reakcii viem, že sa im v týchto nádherných kopčekoch určite páčilo.