Hledání

183 vyhledaných výsledků

Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

lenjessie
Keby sa tak vôňa dala vziať do fľašky a mohla som si ju navždy pre seba uchovať... Potom by som ju vždy ako džina vypustila, zavrela oči a uvidela šíre, tyrkysovo modré more, strmé divokrásne skalné pobrežia, zelené vnútrozemie, sosny, pínie, macchie, všadeprítomné čajky, morské kormorány a tichý svet pod hladinou. Uvidela by som seba a Gorku, ako plávame spolu ďaleko od brehu v pokojných vlnách v ústrety slnku, majáku Porer a ostrovu Fenoliga; ako sa Gorkin čln kolíše na hladine a ona v ňom spokojne oddychuje a spí... Zhliadla by som dychberúce a vždy iné západy slnka, tiché tajomné noci pod svitom mesiaca a bielu vinúcu sa makadamovú cestu. Pocítila by som to nekonečné šťastie a bytostnú voľnosť, ktoré sa ma zmocnia, keď som tam. Pocítila by som neskonalú túžbu byť tam opäť a svoje telo, dušu i myseľ nechať putovať po tomto nádhernom kúsku zeme... Po nádhernom kúsku zeme - menom Kamenjak...
více  Zavřít popis alba 
  • 24.8.2019
  • 41 zobrazení
  • 0
pigula1
No i nasz urlop minął półmetek...Jeszcze tylko dwa całe dni i powrót do domu...Za cel naszej przedostatniej wędrówki obrała nasza ekipa Zamek Buchlov i jego okolice.Samochody zostawiliśmy na parkingu pod wzgórzem zamkowym i piechotą wyruszyliśmy najpierw zwiedzić zamek,a następnie zielonym szlakiem turystycznym ruszyliśmy na pieszą wędrówkę okolicami Buchova przez wzgórze Barborka z kaplicą św.Barbory do schroniska Pod Břestecką skałą.Zejście tam dało nam porządnie w kość,bo choć Chřiby to takie niewielkie górki,to jednak zejście okazało się bardzo strome...Chłopcy zjeżdżali po tyłkach...Ja za pomocą kijków jakoś tam zeszłam...Po takiej przeprawie nie pchaliśmy się już w góre na Břestecką skalę,bo tam zejście byłoby takie samo,jedynie Marek tam wyskoczył,a my mu pomachaliśmy z dołu od schroniska...Po jego powrocie ruszyliśmy pętęlką czerwonym szlakiem zpowrotem po Zamek Buchlov.Wędrówka nie była długa,bo przeszliśmy tylko cca 6km i całkiem przyjemna,choć zejście takie trochę adrenalinowe.Był to udany dzień...
více  Zavřít popis alba 
  • 18.8.2019
  • 17 zobrazení
  • 0
pavelll
Vandr z Oravské Polhory přes Babiu Horu 1725 polskou částí hřebene Oravských Beskyd (Beskid Żywiecki) do Osielce, busem do lázeňského města Rabka-Zdrój, přes hřebeny pohoří Gorce (Turbacz 1310) na Lubań (1211), Pieninami (Wysoka 1055) na Eliášovku 1025 a odtud přes poutní místo Zvir a Jarabinský prielom do Starý Ľubovni, 4x40 (160 km, 4 dny). Slovensko, Polsko
více  Zavřít popis alba 
9 komentářů
  • 16.8.2019
  • 30 zobrazení
  • 1
jarekkoren
  • 12.8.2019
  • 12 zobrazení
  • 0
palko1963
Jako každý rok v červnu vyrážíme s kamarády na pár dní do hor. Letos je naším cílem pásmo Beskyd severně od Tater a dosažení nejvyšších vrcholů čtyř horských celků, tzv Korunek polských hor. První na řadě je málo známé, ale krásné, pohoří Gorce s nejvyšší horou Turbacz 1310m.n.m. Z domova jedeme vlakem do Popradu a pak autobesem do Nového Targu. Odpoledne za parného počasí vyrážíme do hor. Večer vystupujeme na Turbacz a pak přespíme na chatě (schronisku) Pod Turbaczem. Druhý den pak pokračujeme přes Gorc do Rzeki, která je na rozhraní pohoří Gorce a Ostrovní Beskydy (Beskid Wyspowy). A pak dál, ale to až příště... Hezký článek o tomto pohoří jsem našel na netu zde: https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/gorce-a-polske-karpaty.A130731_163106_kolem-sveta_tom
více  Zavřít popis alba 
12 komentářů
  • 26.6.2019
  • 138 zobrazení
  • 4
lenjessie
Bola to jedna z najťažších túr, akú sme kedy absolvovali. Bola však aj jedna z najkrajších a najtajomnejších. Vysokotatranská odysea.
Pôvodná trasa mala viesť celou Bielovodskou dolinou - najrozsiahlejšou dolinou Vysokých Tatier, Kačacou a Litvorovou, až na dno Zamrznutého kotla k Zamrznutému plesu pod Poľským hrebeňom, do Poľského hrebeňa a ďalej dolu Velickou dolinou až k Sliezskemu domu. Bielovodská dolina bola však v prvý deň turistickej sezóny uzatvorená kvôli odstraňovaniu nebezpečných, suchých a popadaných stromov. Mali sme však informácie priamo od zamestnanca TANAP-u a Horskej služby, že sa tak bude diať až o pár dní a že cez rampu so zákazom môžme kľudne prejsť. A tak sme i prešli, ale pri jedinom oficiálnom horolezeckom táborisku na Poľane pod Vysokou nás iný lesník TANAP-u chcel vrátiť naspäť. Nakoniec nám však vďaka známosti povolil ísť ďalej, no nie priamo Bielovodskou dolinou, ale nenápadným strmým chodníkom jej bočnej visutej doliny, ktorým už nik nechodí a ktorý nás doviedol do 40 rokov zatvorenej Svišťovej doliny! Nádhera!!! Kráčať chodníkom, ktorý živú ľudskú dušu toľko rokov nezažil... Vidieť miesta, ktoré už toľko rokov nezhliadol žiadny smrteľník... Hľadieť na úchvatné výhľady, ktoré sa len tak hocikomu nenaskytnú... Náročné a strmé šliapanie zeleným sviežim chodníkom, tichá a krásna Svišťová dolina, horúco a snehové polia, ešte stále z veľkej časti zamrznuté Zamrznuté pleso, prekrásne Litvorové pleso, veľmi náročný výstup do Poľského hrebeňa a rovnako náročný - už náš tretí - zostup druhou stranou cez reťaze, opäť snehové polia, kamzíky, svište a skvelí ľudia... Nezabudnuteľné chvíle a precítenie toho všetkého zanechalo moju dušu opäť o niečo bohatšiu, krajšiu a pokornejšiu.
Rovnako ako pred rokom, i teraz sme šli do našich milovaných veľhôr osláviť Gorkine narodeniny a ja som neskonale vďačná a patrí jej môj najväčší obdiv, že celé toto náročné putovanie zvládla aj vo svojich jedenástich rokoch a že mi i teraz bola tou najúžasnejšou súputničkou, akú si len človek môže želať. Tento prechod od Lysej Poľany pri poľských hraniciach krížom cez Vysoké Tatry až do Tatranskej Polianky bol takým posledným neznámym cieľom, ktorý nám ešte chýbal vo Vysokých Tatrách prejsť. (No dobre, ešte jeden máme v zálohe...) ;-) A som šťastná a hrdá, že sme ich celé prešli spolu, že všetky tie štíty, doliny, plesá a sedlá sme mali možnosť uzrieť a že celé naše vysokotatranské dobrodružstvo zvládla Gorka zrejme ako jediný a výnimočný pes na svete. ;-)
Z množstva fotografií som do tohto albumu vybrala tie, ktoré sa vám od prvej po poslednú budú snažiť vyrozprávať jeden nádherný príbeh, príbeh dlhého a náročného putovania, príbeh vysokotatranskej odysey...
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 25.6.2019
  • 63 zobrazení
  • 1
lenjessie
"Není takový žádný více, jak je zámek Letovice." ;-)
V sobotu, 8. 6., sme sa vybrali k našim českým susedom, konkrétne na nádherný zámok Letovice v rovnomennom mestečku, ktoré leží na sútoku riek Svitavy a Křetínky. Stretli sme sa priamo s majiteľom tohto zámku a vďaka nemu sme mali vstup i s Gorkou zadarmo. Desiatky sprístupnených izieb bolo nádherne zariadených dobovým nábytkom, obrazmi, kobercami a rôznymi predmetmi dávnych čias. Mohli sme sa v nich voľne pohybovať, dotýkať sa nádherných starožitností, fotografovať, posedieť na krásnych stoličkách, zhliadnuť veľké sály s obrazmi známych umelcov, z veže sme kamenným točitým schodiskom zišli do zámockej reštaurácie, kde sme sa stretli s jej veľmi prívetivým majiteľom, ktorý si našiel na nás čas a rád nás zaviedol do niekdajšej jazdiarne a spravil nám pútavý výklad o tom, ako sa zámok dlhé roky pracne rekonštruoval. Odvážili sme sa aj do stredovekej hladomorne a mučiarne a zašli sme aj do vínnych pivníc. Nádherný zámocký park, ktorý je prírodnou a kultúrnou pamiatkou a patrí k najcennejším juhomoravským parkom, sme nemohli obísť. Rovnako ako malú farmu.
Na nádvorí zámku je tajomná, 65 metrov hlboká studňa, krásna fontána a výhľady do okolia. A ten trávnik...! Jedna báseň! Veď uvidíte na fotografiách, ako sa nesmierne páčil hlavne Gorke. ;-)
Tá voľnosť na zámku bola úžasná. Mohli sme všade a sami. Gorka chodila väčšinou na voľno a objavovala zákutia, ktoré ju zaujali. Asi najviac však sklenená vitrína, do ktorej ste mohli vhodiť dobrovoľný príspevok na opravu zámku. Peniažky na jej dne sa jej veľmi pozdávali. :-D A zvieratká vonku, samozrejme, tiež. A na záver sa zblízka zoznámila s vidlochvostom. :-)
Krásny západ slnka dal bodku za nádherným dňom a i keď sa to nezdalo, tento výlet nás všetkých veľmi zmohol a únava sa u mňa hlásila už cestou domov v aute. Osobne hrady a zámky až tak nemusím, ale ten letovický stál naozaj za to, hlavne preto, že Gorka bola vítaná. A nielen v ňom, ale aj v jednej letovickej reštaurácii, kde sme sa boli najesť. ;-) Takže môj vlastný verš z úvodu tohto príspevku je výstižný. ;-) Odporúčam. :-)
Kategorie: cestováníkultura
více  Zavřít popis alba 
  • 19.6.2019
  • 28 zobrazení
  • 2
lenjessie
Existuje viacero príbehov, čo vlastne priviedlo bratov Montgolfierovcov k výrobe prvého teplovzdušného balóna. Podľa jedného z nich ich inšpirovalo papierové vrecúško vznášajúce sa v ich krbe. Po niekoľkých experimentoch sa zrodil prvý teplovzdušný balón, letel 8 minút a pristál asi 3 kilometre od miesta štartu. V koši sa vtedy nachádzali kačka, kohút a ovca, aby sa zistilo, či živé bytosti vo výške prežijú. Prežili. A tak nastal čas, aby neznámu atmosféru otestoval aj človek. A pes... ;-) Čiže ja a Gora. :-D
Čakalo nás s Gorkou ďalšie skvelé dobrodružstvo! V pondelok, 3. júna, sme absolvovali nádherný a nezabudnuteľný let teplovzdušným balónom s tajomnou a krásnou búrkou za chrbtom, s prekrásnymi výhľadmi a s mierne tvrdým pristátím, pričom slovo "mierne" berte s rezervou. Bolo naozaj tvrdé. :-P
Fantastický zážitok, nádherná skúsenosť a úžasné pocity! Balón sme pomáhali rozkladať, kôš pripraviť na nástup a keď sme vzlietli, postupne sa pod nami začal otvárať nádherný zelený svet a vo výhľadoch sme spoznávali miesta, ktoré sme doteraz poznali iba zo zeme. :-)
Krátko po štarte nás pilot zviezol takmer tesne nad hladinu vody a potom sme sa ošuchli o vrcholce stromov. Vraj pre srandu. :-)
Keď sme leteli ponad dedinky, ľudia nás so zdvihnutými hlavami k nebesám pozorovali, mnohí nám i mávali a psy na náš krásne modrý balón neúnavne štekali. Keď sme však zaleteli nad hory a lesy, nastalo nádherné a pokojné ticho, ktoré bolo prerušované iba štebotom vtákov a vypúšťaním horúceho vzduchu do balóna. Takmer celú dobu nás sprevádzala dúha v diaľke, neskôr sa svojou krásou mihli i blesky sprevádzané oneskoreným hrmením. Oblaky sfarbené do tých najkrajších farieb západu slnka boli nádherné a keď začala ohnivá guľa klesať za hory, začali sme klesať aj my. Bolo to rýchle a museli sme sa pevne držať, chrbtom otočení k smeru dopadu. Gorku som chytila tak, ako som len mohla a keď sme dopadli a definitívne zastavili v poli s bodliakmi, vypustila som ju ako prvú a ja som sa z mohutného prúteného koša doslova vyplazila bokom do poľa. :-D
Onedlho začalo husto pršať a my sme čakali na auto s vozíkom pre balón, ktorý sme medzitým pripravili na zbalenie. Po návrate k miestu štartu nás už za hlbokej noci čakal krst, kedy sme pokľakli na ľavé koleno a odriekali prísahu. Štyri živly - vzduch, zem, oheň a voda - nám boli dopriate nielen počas letu, ale aj krstu, kedy nám pilot nasypal na hlavy hlinu, podpálil nám končeky vlasov - (Gorke srsť, samozrejme, nie) - a oblial nás šampanským. A povedal, že miesto pristátia je už naveky vekov až do vesmíru iba naše! ;-) Týmto rituálom nás pasoval za barónky, resp. baronessy (slobodné) - vzduchoplavkyne.
A sme tu. Živé a zdravé, s ďalším fantastickým a naozaj nezabudnuteľným zážitkom nášho spoločného prenádherného života s milovanou Gorkou.
více  Zavřít popis alba 
  • 10.6.2019
  • 40 zobrazení
  • 2
lenjessie
Ligúrske more, Levanto, Cinque Terre, Portovenere, Venezia - čiže Benátky... a náš 5-dňový cestovateľský zážitok jednými z najkrajších miest a kútov Talianska!
Do Levanta - mestečka medzi kopcami husto zalesnenými olivovníkmi a borovicami - sme docestovali po 12 hodinách a čakalo nás ubytovanie "La Quiete" (Ticho) v krásnom domčeku vysoko na kopci nad morom, kde nás privítal milý Fabrizio.
Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá, ale keď človek dúfa a verí, vyjde aj nemožné. A tak môžem smelo a vďačne napísať, že nám bolo opäť dopriate a všetkých "Päť Zemí" (Cinque Terre) sme si prešli v nádhernom počasí! Tento národný park bol vďaka svojej jedinečnosti zapísaný medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO a právom. Kúzelné dedinky Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore sú oblasťou, ktorá patrí k najmalebnejším kútom Talianska.
Z každej dedinky máme desiatky zážitkov a krásnych pocitov. Spomeniem len zopár: hneď v Levante som vyrazila poistky. :-D V Manarole nás s Gorkou počas fotenia zaliala nečakane vlna; ku Corniglii sme si prešli vyše 380 schodov, aby sme sa dostali na útes vo výške 100 metrov nad morom, kde sídli; v Monterosso sme zhliadli krásnu sochu Františka z Assisi so psom, ktorý náramne pripomínal Gorku. :-) Tiež sme si s Gorkou vyliezli na nádhernú skalu v mori a dosýta sa vyšantili na piesočných plážach s vlnami. :-)
Vo Vernazze si Gorku pred malou cukrárňou počkal kocúr, ktorého z nej krátko predtým vyhodili a zahnal sa po nej, keď sme vychádzali. No - nedala sa. :-)
Stovky schodov pomedzi úzke uličky sme vychádzali a schádzali v takmer každej dedinke. Nekonečné, trošku únavné, ale nádherné. A Ligúrske more? Fantázia sama o sebe. Bolo tak šíre, ďaleké a nádherné a malo snáď všetky odtiene modrej! Bolo úžasné, keď ste čakali na stanici niektorej z dediniek na vlak, ktorý premával v Cinque Terre a pred vami sa rozprestieralo všade more!
Ale opusťme túto oblasť a vydajme sa do Portovenere (UNESCO) - mesta s dejinami siahajúcimi hlboko do minulosti s nádherným a mystickým kostolom San Pietro. Bol postavený na skale, ktorú obmýva otvorené more a pohľady sú naozaj dych vyrážajúce.
A na záver Benátky (UNESCO). Famózne ubytovanie v časti Mestre, plavba vaporettom (lodnou dopravou) po hlavnej dopravnej tepne - Canal Grande; spleť stoviek kanálov; ešte viac obchodíkov; úzke uličky, ktoré tvoria bludisko; gondoly; svetová architektúra a prejdených niekoľko desiatok kilometrov...
Gorka vyhladkaná a obdivovaná turistami.
Summa summarum - 2450 kilometrov na cestách a tisíce zážitkov k tomu! Ale toto bol iba stručný opis. Viac sa dozviete pri fotografiách. Grazie, addio, ciao!!! ;-)
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
  • 31.5.2019
  • 199 zobrazení
  • 2
lenjessie
"Nebol tento psík v televízii??" takto začal náš rozhovor na výlete do Vysokých Tatier uplynulý víkend, kedy sme sa cestou tam zastavili v Žiline v predajni Mammut. :-) "Áno, bola," zareagovala som s úsmevom a to už pani čupela pri Gore a hladila ju a obdivovala. Príjemné stretnutie a milý rozhovor sme po chvíľke ukončili a pokračovali sme naším obľúbeným smerom a spolu s nami prišlo do Vysokých Tatier nádherné sneženie... ;-)
Hneď v úvode sme sa prešli zimným zasneženým "Prameniskom" tam a späť, kde sa všade okolo nás nachádzala voda. Miestami ukrytá pod snehom, miestami jasne zurčiaca povedľa nás a pod nami. Kráčali sme iba po úzkom drevenom zasneženom chodníčku nad ňou. Z Prameniska sme mierili do Ždiaru a neskôr sa vrátili späť do Tatranských Matliarov, kde sme sa ubytovali v takmer prázdnom hoteli, ktorý práve v ten deň po krátkej prestávke otvorili. Okolo ôsmej večer sa v izbách okolo nás i nad nami ubytovalo 90 poľských mládežníkov, takže ešte ani o polnoci sa nedalo vravieť o nočnom kľude... :-P
Na druhý deň ráno ma čakala s Gorou nádherná, takmer hodinová vychádzka krásnou zasneženou a do nízkej oblačnosti zahalenou tajomnou krajinou. Gorka mala toľko energie, až som mala pocit, že by rada absolvovala výstup na Gerlach. :-) Neskôr, cestou na Štrbské Pleso, sme ešte zastihli inverziu a i tam sa onedlho kraj zahalil a zatiahol.
Vyslovene oddych. Tela, mysle i duše. Mimo domova. Cesta k novým myšlienkam a vyčisteniu si hlavy, krásne zážitky... to všetko dokáže s človekom divy. A keď sa ešte jedná o naše veľhory - nie je u mňa o čom...
více  Zavřít popis alba 
  • 3.2.2019
  • 54 zobrazení
  • 0
lenjessie
Tri skvelé dni za nami! Áno, kedy sme sa my niekde nemali skvele...? A obzvlášť, keď sú to moje milované Vysoké Tatry... ;-) Tajomná snehová a ľadová krása, keď sa už za tmy, ale v svetle čeloviek - (kvôli bytostiam z ríše detí), vraciate z túry vŕzgajúcim jasne bielym snehom. Úžasná, fantastická, jedinečná, poslušná a bezproblémová Gora, ktorá opäť aj "iba" tým, že bola, potešila srdcia mnohých turistov. (Áno, aj vďaka Pawz návlekom na labkách). :-)
Nočné sánkovanie a snowboardovanie s čelovkami; nádherný apartmán v Slnečnom dome; zaspávanie pri praskajúcom dreve v krbe a úžasné teplúčko; sneženie do slnečných lúčov; užívanie si spoločných chvíľ so všetkými, s ktorými som tam bola; radosť z toho, ako výborne sa mala Gorka a aká úžasná a bezchybná vie táto jedinečná bytosť byť...
Z množstva fotografií a videí som vybrala tie, ktoré by vám najlepšie a v stručnosti objasnili, ako sme sa mali... ;-)
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 22.1.2019
  • 50 zobrazení
  • 0
lenjessie
Keď som v predchádzajúcom albume písala o "jesennom prekrásnom lese a nádherných farbách" na Lašide, ešte som netušila, aká farebná fantázia na nás čaká počas strmého výstupu na hraničný vrch Slovákov a Čechov - Veľký Lopeník (912 m n. m.). Nádherné slnečné a teplé počasie do mňa vlialo úžasnú energiu a doprialo nám krásne výhľady z rozhľadne na vrchole. Široko-ďaleko nikoho, až neskôr začalo od Moravy prichádzať zopár turistov. Gorka mala opäť kopec roboty s kôpkami hliny a myšičkami, Targus zvládol výstup na jednotku a ja vám opäť raz mojimi fotografiami chcem priblížiť aspoň trošku tú nádheru, ktorú som zachytila mojimi očami. Och, jeseň moja prekrásna, ďakujem, že si...!
více  Zavřít popis alba 
  • 24.11.2018
  • 37 zobrazení
  • 0
lenjessie
Smer Selec a následne strmý výstup na Lašid (402 m n. m.). Cieľ našej štvorice. :-) Jesenný prekrásny les, nádherné farby, veselá, až komická Goruška, s ktorou je vždy úžasná sranda a veľavážený a - unavený Targus. :-) Potrénovala som s Gorkou výskoky na chrbát a i záchranárčinu, kedy ma našla vo výške na strome a keď spustila neúnavný štekot, v tú chvíľu ušla z okolitého lesa asi všetka zver. :-P Bolo krásne a moje fotografie vám náš príbeh vyrozprávajú asi lepšie. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 21.11.2018
  • 43 zobrazení
  • 0
lenjessie
FRANCÚZSKO - mestečko Chamonix. Pre každého, kto miluje hory a - nielen - turistiku, je toto mesto ako Mekka pre Islam. Uvidieť Mont Blanc - najvyššiu horu Európy (4810 m), či fascinujúcu Aiguille du Midi v masíve Mont Blancu je úžasný zážitok!
ŠVAJČIARSKO a jeho azda najznámejšie mestečko Zermatt s najkrajšou panorámou, ktorej dominuje silueta Matterhornu (4478 m) - najfotografovanejšieho štítu na svete. Je to vraj hora, ktorú možno odfotiť len pár dní v roku, inak ju zahaľujú mraky. My sme mali nesmierne šťastie, pretože sme boli obdarení tým najkrajším a najvýnimočnejším počasím, aké sme si mohli priať! Rozhodli sme sa vystúpiť do base campu Matterhornu - k chate Hörnlihütte (3260 m n. m.) a ponad ňu sme pokračovali ďalej až k miestu, odkiaľ začínajú horolezci svoje výstupy na túto monumentálnu horu.
Klein Matterhorn (3883 m) - na tento štít sme sa vyviezli najvyššie položenou lanovkou Európy a odtiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na inverziou zaliate údolie Aosta na talianskej strane. Po vystúpení na vyhliadku Matterhorn glacier paradise, z ktorej vidno 38 štvortisícoviek a 14 ľadovcov, sme sa rozhodli pokračovať ďalej po ľadovci Theodul cez náhornú plošinu Breithorn Plateau.
Po návrate z Klein Matterhornu sa nám podarilo v posledných sekundách nasadnúť na vláčik najvyššej ozubnicovej dráhy v Európe smerujúcom na Gornergrat (3130 m). Tento vrch ponúka jednu z najkrajších panorám na svete a 360-stupňový výhľad na 29 štvortisícoviek Švajčiarska a Talianska.
RAKÚSKO a ďalší horský velikán - Zugspitze (2962 m) - najvyššia hora Nemecka. Opäť bez preháňania napíšem, že výhľady do nekonečna (250 km) boli unikátne a bolo nám dopriate vidieť väčšinu rakúskych Álp, talianske Dolomity, štíty Švajčiarska či Nemecka.
Gorka bola počas nášho putovania najobdivovanejším objektom; hneď po nej moje náušnice s Gorkou a následne my dve s mojimi náušnicami. :-D
Pripisujeme si k dobru 2650 km na cestách a splnenie - nielen jedného - veľkého sna. ;-)
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 21.10.2018
  • 93 zobrazení
  • 1
fjw
Ve čtvrtek 20. září 2018 jsme při podzimní expedici v Polsku zavítali do Sadeckých Beskyd. Sadecké Beskydy jsou pro Čechy a Slováky prakticky neznámé pohoří, přestože se nachází hned za slovenskou hranicí a je tak velmi dobře dostupné. Na západě plynule přechází v Gorce, s nimiž se dá zdejší hřebenovka spojit v jeden turistický přechod. Na jihu sousedí Sadecké Beskydy s Pieninami, Ľubovnianskou vrchovinou a Čergovem, na východě s Nízkými Beskydami a na severu s Ostrovními Beskydy. Sadecké Beskydy jsou rozlehlým pohořím plným hustých lesů, ale i malebných osad rozprostřených na horských loukách.
Nowy Sącz leží v srdci Sądeckých Beskyd – jednoho z turisticky nejatraktivnějších regionů Polska, který je známý svými léčivými vodami, svěžím klimatem a překrásnou krajinou. Město samo je turistickou Mekkou Sądeckých Beskyd, a k procházkám si ho oblíbil i Karol Wojtyla, více známý jako papež Jan Pavel II.
Krynica-Zdrój je oblíbené polské lázeňské město. Založeno bylo v roce 1547. Najdete zde možnost odpočinku, rekreace, léčebných pobytů, sportu i bohaté kultury a historie. Krynici proslavilo 23 minerálních alkalických pramenů. V okolí najdete řadu krásných turistických stezek i cyklistických tras.
Biecz je polské město v Malopolském vojvodství. Je to jedno z nejstarších měst v Malopolsku, bylo založeno v roce 1257. Nalezneme zde goticko-renesanční farní kostel postavený z kamene a cihel. Vnitřní vybavení je gotické až barokní. Kostel stojí na západním okraji starého města, v jeho okolí jsou dochovány četné zbytky hradeb a bašt městského opevnění, včetně mohutné opevněné zvonice.
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
8 komentářů
  • 11.10.2018
  • 154 zobrazení
  • 2
plazik02
Klasiku od Gorkého sehráli "místní" ochotníci z Rádobydivadla Klapý. Prý to ještě musí trochu vybrousit, ale určitě bylo představení dost dobré...
Před začátkem jsme všichni vzpomněli na Míru Holfeuera. Jistě celý festival kontroloval seshora.
více  Zavřít popis alba 
  • 10.10.2018
  • 103 zobrazení
  • 0
zushornislavkov
V pondělí 8.10. se Městské knihovně Loket uskutečnil workshop s Michalem a Slávkou Gorcovými z papírny Papyrea, kde spolu vyrábí ruční papír tradiční technikou z mnoha přírodních materiálů. Workshopu se zúčastnili žáci 4. - 5. ročníku výtvarného oboru z Lokte. Dozvěděli jsme se mnoho zajímavých informací o výrobě i historii ručního papíru, děti si sami vyrobily několik archů papíru, vytvořily obálky a šité notýsky. Báječně jsme si ti užili! Velmi děkujeme skvělým lektorům a za pozvání Městské knihovně v Lokti.
více  Zavřít popis alba 
  • 10.10.2018
  • 46 zobrazení
  • 0
lenjessie
Otvorené šíre more. Omamné vône nesúce sa horúcim vzduchom. Nádherné výhľady do diaľok zo skalných útesov. Ostrov Fenoliga, maják Porer. Šum vĺn pri pobreží a úžasné ticho ďaleko od neho, keď plávate v ústrety horizontu. Iba vy a váš pes... Fascinujúce západy slnka a to, ako cítite deň ukladať sa k spánku... Jednoducho - južná časť polostrova Kamenjak.
Tento rok už po tretíkrát a opäť nové, krásne zážitky, nové poznania, nové objavy... a veselé Lenočkine príhody, ktorých bolo tentokrát naozaj neúrekom. :-)
Tak napríklad chlapík s dlhou udicou kráčajúci po pobreží popod typické krásne borovice tohto územia, ktorému sa v okamihu, keď prechádzal okolo mňa, vysoko v korune borovice udica zavadila a trvalo mu hodnú chvíľu, kým ju odtiaľ rôznymi kreatívnymi pohybmi svojho tela dokázal vyslobodiť. Alebo keď šikovná Lenočka vyliala Rastíčkovi uvarenú polievku, ktorú práve chladil v drese. Myslela som si totiž, že je to len hrniec z polievky, do ktorého napustil vodu, aby sa odmočil. A tak - že vylejem tú škaredú oranžovú vodu, napustím novú a hrniec umyjem... :-P Ale tak - približne tri lyžice som mu tam nechala. Nech chlapec neumrie od hladu. :-D
Jeden z najveselších zážitkov bol ten, keď sme s Gorkou kráčali po pobreží v ústrety zapadajúcemu slnku a obchádzali sme dve panie, z ktorých jedna sa postavila chrbtom k slnku a druhá ju mala fotiť. Keď Gorka prechádzala natesno okolo "naštelovanej" fotenej pani, čupla si na peknú trávičku tesne pri jej nohách a začala cikať "do záberu". V tú chvíľu sa nik nezdržal smiechu a Gorka si po docikaní spokojne a veselo cupitala ďalej a mala radosť z toho, ako nám je veselo. :-) Taktiež by som vám dopriala, (ale nedoprajem :-D :-P ) vidieť Lenočku, ako sa po dlllhých rokoch od detských čias snažila dostať vo vlnách na nafukovačku. Čistá akvabela. :-D A to, ako sa Lenočka rozhodla na chvíľku zohriať mlieko - v rýchlovarnej kanvici, to som vám ešte určite nepísala, však...?? :-P Ešte teraz ma bolia nechty, ako som zoškrabovala z dna ten krásne tmavohnedý povlak. :-P
ALE - tiež sa mi podarilo prvýkrát v živote mojím fotoaparátom zachytiť blesk vzdialenej búrky nad morom; stretnúť sa na mori v tesnej blízkosti s krásnou oranžovou medúzou; strážiť pri bazéne našej vily najmä Gorku namiesto neteriek, keďže sa jej vyslovene nepáčil jeden dotyčný pán, ktorý bol v bazéne. Akýkoľvek jeho pohyb, slovo, pohľad "odmenila" vrčaním. A keď som v noci dostala od vedľa mňa spiaceho dieťaťa prstami do úst a celú noc som sa pri každom jeho pohybe kryla ako vojak v zákope, povedala som si, že ma už na tejto úžasnej dovolenke nič neprekvapí! :-D
A tentokrát sme vyšperkovali naše plávanie do dokonalosti! Gorka nemusela čakať na pobreží, kým sa vrátim z mora. Dostala totiž nafukovací čln a tak sa na naše výpravy na more mohla plaviť s nami! Bola úžasná! Fantastická! A celú plavbu si nádherne a slastne užívala! :-) Strávili sme na mori vždy aj hodinu, vybavení ako praví námorníci a potápači. :-) Nafukovačka, plavák, čln, potápačské okuliare, šnorchle, plutvy... my všetci - A GORKA!
více  Zavřít popis alba 
  • 7.10.2018
  • 348 zobrazení
  • 0
lenjessie
Vyrozprávam vám príbeh. Príbeh o náročnom putovaní slovinskými Julskými Alpami. Príbeh o rozhodnutiach. Príbeh o tom, ako sme s ťažkými batohmi na pleciach kráčali nádhernou divokou prírodou k cieľu druhého dňa našej cesty a tam zistili, že sa musíme vrátiť "o krok" späť.
Príbeh o tom, ako sa vraciame a premýšľame, či to na ďalší deň opäť zvládneme. Ale svitlo nové krásne ráno a my sme sa po noci strávenej v rozprávkovej horskej chate rozhodli. Nevzdať sa, nabrať sily a ísť tam, odkiaľ sme sa museli vrátiť a ešte vyššie... V posledný júlový deň roku 2018 vystupujeme na vrchol tretej najvyššej hory slovinských Julských Álp - Malý Triglav (2 725 m n. m.) a tým sa dostávame po svojich vyššie, ako je náš najvyšší tatranský štít - Gerlach (2 654 m). Statočná Gorka zvládla aj exponované a náročné úseky ferratového typu a horúčava dala tiež zabrať... Jedinému psovi v týchto končinách, ktorý bol pre väčšinu turistov zjavom na horách.
Tu sme sa však opäť museli rozhodnúť. Pred nami sa týčila najvyššia hora Slovinska - Triglav (2 864 m). Ale kvôli času, kvôli obtiažnosti terénu, i náročnému návratu a následnému dlhému putovaniu, ktoré sme mali ešte v ten deň pred sebou, sa rozhodujeme pre návrat. S ťažkým srdcom, ale pevne rozhodnutí a stojaci si za tým. Viem, že by sme to všetci traja zvládli, ale - popravde - nechcela som to hrotiť a Gorku namáhať ešte viac. Čakal nás ťažký zostup a dlhá, predlhá cesta naspäť. Bolo to asi prvýkrát v mojom živote, keď som sa rozhodla nielen srdcom, ale i rozumom zároveň. A Gorka je pre mňa tým najcennejším pokladom, ktorý si musím chrániť, strážiť - a šetriť. :-)
Po skoro desiatich hodinách putovania toho dňa a skoro ôsmych hodinách dňa predošlého, (a to nerátam výstup do sedla medzi Malým Mangartom a Mangartom po našom príchode do Slovinska), prichádzame k Bohinjskému jazeru do hotela Bohinj a sme radi, že to máme celé za sebou. A že sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli. Človek sa cíti lepšie, keď je o svojich rozhodnutiach presvedčený aj vnútorne. A to sme my boli. Nebrali sme ako neúspech to, že sme nevyšli na Triglav, ale ako úspech to, že sme vyšli na Malý Triglav.
Na ďalší deň poobede odchádzame k moru. Rozhodli sme sa okúpať naše znavené telá a oddýchnuť si. Nemáme zajednané žiadne ubytovanie, ideme na blink. Pošťastí sa nám a po krásnom čase strávenom v mori a na nočnom koncerte na malom námestíčku v Premanture, usíname po polnoci vo veľkej posteli peknej izby. More a "náš" polostrov Kamenjak, ktorý tentokrát rozozvučalo množstvo cikád, sú nám sprievodcami i ďalšie nádherné dva dni.
Dlhá cesta domov, množstvo fotografií a videí, ale hlavne - nové, prekrásne a obohacujúce zážitky. Nové spoznania samých seba a uvedomenie si sily vlastných rozhodnutí...
Tak, toto je náš príbeh. Príbeh šiestich dní, o ktorých som vám chcela porozprávať...
více  Zavřít popis alba 
  • 30.9.2018
  • 72 zobrazení
  • 1
reklama