Hledání: Gorce

Pro dotaz Gorce jsme našli 201 výsledků.

Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

lenjessie
Tak sme teda vycestovali... Za hranice všedných dní, i za tie naše - slovenské. Až do nádhernej zeleno-zelenej krajiny - do Slovinska a neskôr na naše - priam posvätné miesto, do chránenej krajinnej oblasti na samom cípe Istrie - na divokrásny Kamenjak. Našich osem nôh putovalo na prekrásne miesta, naše oči zhliadli neskutočnú nádheru a dych berúce pohľady a naše srdcia ostali opäť naplnené fantastickými zážitkami...
V Slovinsku to bolo nielen krásne jazero Lake Jasna, ale aj najvyšší vodopád tejto krajiny - 106 metrov vysoký a 30 metrov široký vodopád Boka, ktorý bol v tomto období majestátny. Od neho sme prešli k vodopádu Virje, ktorý má dve ramená a ktorý sa halil do tajomného závoja oparu. Ponad nádhernú tyrkysovú rieku Soča sme sa všetci traja prešli po hojdajúcom sa lanovom moste a už na sklonku dňa sme smerovali do nášho hotela Alpina v Kranjskej Gore. Tým pádom Gora nielen bola v Gore, ale i jedla v Gore, i spala v Gore... i kadečo iné... :-D ;-)
Na ďalší deň nás čakal výlet do svetového lyžiarskeho strediska Planica Nordic Centre so skokanskými mostíkmi, kde sa nachádza aj jeden z dvoch najvyšších mostíkov na svete a kde sme si pozreli v priamom prenose skoky na lyžiach bez snehu. ;-) Odtiaľ sme už smerovali na priesmyk Vršič, ktorý je vlastne najvyššou cestou v Slovinsku a v celých Julských Alpách. Z tohto sedla sa môžete vybrať rôznymi smermi a my sme si tentokrát vybrali výstup na vrch zvaný Slemenova Špica (1911 m n. m.). Cesta naň bola čarokrásna, rozprávková, občas strmá, občas nebezpečná, a hlavne pod vrcholom zelená, zelenšia a najzelenšia. :-) Mnohé pohľady cestou i zo samotného vrcholu sú veľmi fotogenické, či už sú to vysoké strmé steny Mojstrovky, či pohľad na Jalovec - prezývaný aj slovinský Matterhorn, ale najfotogenickejšia bola opäť moja Gora. ;-)
V tejto krásnej krajine nás však čakalo ešte jedno nádherné miesto, s ešte krajším názvom - Mesečev zaliv alebo Moon bay - čiže Mesačný záliv. Nachádza sa v Národnom parku Strunjan a musíte si k nemu z mestečka Piran najskôr vyjsť a potom zísť a naspäť to isté. :-) Magické, pokojné miesto...
Pred nami bola ešte hodina cesty, ktorou sme smerovali k šíremu a ešte priezračnejšiemu moru než obvykle - k moru Kamenjaku. Tu sme zažili tri nádherné západy slnka, ktoré tam končilo svoju púť až krátko pred deviatou hodinou večernou, keďže dni boli práve najdlhšie. Gorka sa mohla na mori popýšiť svojím novým veľkým člnom, ktorý mi blahosklonne dvakrát požičala. :-) V modrých papučkách na labkách, v člne, na pláži, či plávajúc v mori vyčarila úsmev nejednému človeku. :-)
More Kamenjaku bolo nádherne priezračné a i ďaleko od brehu sme dovideli do jeho hlbín. Bolo pokojné a jeho náruč sme si všetci dosýta užili.
Ale to nebolo všetko! ;-) Z Istrie sme sa opäť vracali do Slovinska, aby sme zhliadli najnižší bod Triglavského národného parku - roklinu s názvom Tolminska korita. Cesta vedie strmými úsekmi a schodmi v divokých korytách riek Tolminka a Zadlaščica, ktoré sa spájajú do jedného sútoku. Najkrajšie miesta v rokline majú názvy Medvedia hlava, Diablov most (vysoký 60 metrov), jaskyňa Zadlaška, ktorá má svoje druhé meno podľa básnika Dante Alighieriho a nachádza sa tu aj termálny prameň s vodou teplou 18 - 20 stupňov Celzia. V tiesňave bolo príjemne, ale i teplo a dusno.
Ešte predtým, ako sa spustil dážď, sme sa stihli prejsť k nádhernému sútoku riek Tolminka a Soča. Každoročne sa tu koná metalový festival Metaldays, ktorý bol však tento rok zrušený. Všade bolo krásne a tajomné ticho a Gorka prešťastná, že opäť cíti sladkú vodu, ktorá sa dá piť, sa tu dostatočne vyjašila. :-) Už za sprievodu dažďových kvapiek sme prišli k autu a čakala nás dlhá cesta domov, avšak to by sme neboli my, keby sme sa ešte niekde nestavili. :-D A tým miestom bolo opäť Lake Jasna z úvodu výletu, kde sa nám nádherne ukázalo slniečko. Keď odbila polnoc, práve sme prichádzali domov a za nami vyše 2050 kilometrov. S mocnými zážitkami, pri ktorých sa ešte veľakrát zasnívame a s vyše 1200 fotografiami ktoré som - ani neviem ako - zrobila. :-P Tak poďte si pozrieť aspoň zopár z nich... ;-)
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • v pondělí
  • 47 zobrazení
pigula1
Zapowiadano piękny i słoneczny dzień,wprawdzie z możliwością popołudniowych burz,ale i tak szkoda byłoby przesiedzieć go w domu,zwłaszcza że mam tu wnuki na wakacjach.Już długo nosiłam się z zamiarem wejścia na Prašivą horę,niewielką górkę między Bystřicą,Vendrynią a Nýdkiem.Nie byłam tam nikdy,a że jest to jakby po drodze z Bystřicy,gdzie przyjeżdżam pociągiem,kiedy jadę do Nýdka odwiedzić syna,no to tym razem zamiast autobusem postanowiłam dojść na piechotę pokonując przy tym ową właśnie Prašivą horę.Była to bardzo piękna wędrówka,widokowa,spokojna,bo na trasie prawie nikogo,tylko my i przyroda.Na trasie było też trochę przygód.Dwa razy udało nam się zgubić szlak turystyczny.Raz ścieżka skończyła się w mokradłach dość obszernych i nie dało się je nijak obejść,więc musieliśmy zawrócić,a i tak Mikimu udało się wpaść butem w jedną z kałuży i nabrać wody.Drugi raz zeszliśmy ze szlaku schodząc z wierzchołka bardzo stromym i gęsto zaroślami obrośniętym zejściem,gdzie tym razem mnie udało się nogą zahaczyć o bicze jeżyn i podrapać sobie porządnie nogę,ale dezynfekcja była pod ręką,więc dobrze.Tym razem nie musieliśmy już zawracać,ale wg aplikacji Mapy cz.udało się nam zpowrotem wejść niżej na szlak i potem już bez przeszkód dotarliśmy do celu,tzn.do domu mego syna w Nýdku.Tam Miki i Tadzio na nowo odżyli,bo zobaczyli,że u wujka w ogrodzie jest nowy nabytek...Basen!!!!W ten moment wszystkie niedogodności wędrówki zostały zapomniane i spłukane wodą w basenie...Był to naprawdę bardzo miły i fajnie spędzony dzień pomimo tych wszystkich przygód na trasie...To tylko nam znów przyroda i góry pokazały,że nie zawsze,co wydaje nam się łatwiutkie,można lekceważyć...I do tej najmniejszej górki trzeba mieć szacunek...
více  Zavřít popis alba 
  • minulé pondělí
  • 43 zobrazení
lenjessie
Priamo pod Gerlachovským štítom, v nadmorskej výške 1670 m n. m., leží najvyššie položený horský hotel vo Vysokých Tatrách - Sliezsky dom. A práve v ňom sme prežili čarovnú noc v objatí našich veľhôr, priamo pri Velickom plese a jeho vodopáde.
Dva dni sme putovali dolinami a objavovali silu hmly, ktorej čaro a tajomnosť sú skryté v tom, že nikdy neviete, kedy odíde a čo presne sa spod jej závoja odkryje. Putovania plné kontrastov a nádherných pohľadov.
Od Sliezskeho domu už iba vyššie a vyššie, ponad Velické pleso, popod Večný dážď, Velickou dolinou k jej nádhernému tyrkysovému Dlhému plesu, cez snehové polia. Mohutný kamzík, či odušu Gorku hlásiace svište nám robili milú spoločnosť.
Ale taktiež Batizovská dolina so svojím čarovným Batizovským plesom, pri ktorom sme mali šťastie byť úplne sami. Hmla sa prevaľovala, o chvíľu opäť mizla, aby sme znova a znova mohli žasnúť nad všetkými krásami naokolo.
Týmito dvoma dňami sme opäť oslávili Gorkine krásne narodeniny práve tam, kde je nám to srdcu najbližšie. V náručí našich milovaných veľhôr.
více  Zavřít popis alba 
  • 18.6.2020
  • 61 zobrazení
lenjessie
Tento album sa skladá zo štyroch rôznych dní a z rôznych menších výletov v poslednej dobe. Tým prvým bol VEĽKOnočný pondelok príznačne strávený na VEĽKEJ Javorine. 13. apríla.  ;-) Ďalším boli rovno dva ciele. Vracali sme sa 25. apríla z návštevy v Prievidzi a premýšľali sme, kam ešte v pekný deň zájsť. V jednu chvíľu si Rastíček spomenul na Jankov vŕšok, kam vraj povinne zo základnej školy chodili. Mňa netreba na žiadny výlet dvakrát prehovárať, Gorka to má rovnaké a tak sme v okamihu súhlasili. ;-)
Na Jankovom vŕšku sa nachádza pamätník padlým hrdinom SNP - akási mohyla s pylónom. Hneď v úvode Gorka zbadala jašteričku, i vybrala sa v sekunde ako kamzík za ňou po obvodovom strmom obložení. :-) Vyšli sme k mohyle, obišli sme ju celú kolom dokola, prešli si okolie a pomaly sa vracali späť, keď v tom Gorka opäť zbadala jašteričku a opäť sa z nej stal kamzík. :-)
Deň ešte nekončil a tak mi napadlo, že by sme mohli ísť pozrieť do Trenčianskych Teplíc. Rastíček hneď súhlasil a v jeho imaginárnej bublinke nad hlavou sa už videl so zmrzlinou a s oplátkami v ruke. :-D Táto jeho predstava sa mu splnila, ale ako to už býva - bez práce nie sú koláče - a tak som ho ešte predtým prehovorila na strmý výstup na Vyhliadku Jeleň. K bielemu drevenému jeleňovi na nej sa viaže smutná legenda o krutom panovníkovi a jeho manželke, ktorú si môžte na vrchole prečítať. Z vyhliadky sme sa vybrali inou trasou, na ktorej sme si vyšli strmým briežkom k Jaskyni pod Jeleňom. Je dlhá 27 metrov, voľne prístupná, zimujú v nej netopiere a je v nej veľa pavúkov. :-P :-D
Od jaskyne sme pokračovali ďalej dolu krásnym sviežim jarným lesom, až sme sa dostali k Rastíčkovej zmrzline a k oplátkam. :-D Vychutnali sme si každý dve dvojité porcie, posedeli, oddýchli si a plní krásnych vnemov zo slnečného a zeleného výletu sme sa vybrali na cestu domov... ;-) Na tomto výlete som nemala svoj fotoaparát, ale fotila som Rastíčkovým starým Olympusom. ;-)
16. mája sme sa zobudili do hmly, no Veľká Javorina sa kúpala v slnečnom svite. A tak sme sa vybrali na rannú vychádzku tam, nad oblaky. Prešli sme sa celým hrebeňom, vrátili sa poza vysielač a schádzali sme okolo Holubyho chaty. Zavelila som, že pôjdeme aj na Jelenec. :-) A tak sme šli, vystúpili sme si 40 metrov do neba na bývalý anténny stožiar, vrátili sme sa k chate a keď sme zistili, že je čas obeda a kuchár nás pozýval, naobedovali sme sa tam. :-) A tak sa z rannej vychádzky stala krásna, veselá, svieža a niekoľkohodinová. ;-)
18. mája sa naskytol azda na dlhú dobu krásny slnečný deň a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme na jeho sklonku zažiť západ slnka na Jelenec. A bol nádherný, dych berúci, plný tajomnej a krásnej energie a stihla som ho nielen z vysielača, ale míľovými krokmi som sa z neho presunula na Veľkú Javorinu a precítila som tam pomalý tichý príchod noci. Sú chvíle, ktoré sa nedajú opísať slovami a tento záver dňa patril určite medzi ne. A ja som za ne neskonale vďačná...
více  Zavřít popis alba 
  • 26.5.2020
  • 31 zobrazení
lenjessie
Skoré ranné vstávanie ako na túru do milovaných veľhôr, ale neboli to veľhory. ;-) Tentokrát sme ostali "v okrese" a vybrali sme sa všetci štyria na stredoveký hrad z 13. storočia, ktorý sa nachádza vysoko v horách Považského Inovca - na Tematín. Chladné ráno bolo príjemné a mňa výhľady do okolia a na šíru krajinu natoľko očarili, že som šliapala, akoby ma naháňali. :-D Nádherné oblaky, ktoré nás na začiatku sprevádzali, dotvárali neskutočnú atmosféru. Keď sme sa dostali na hrad, zistili sme, že sme tam úplne sami. A keď sme z neho po takmer troch hodinách odchádzali, ešte stále sme tam boli úplne sami. Neskutočne nádherný čas... Hrad sme celý pochodili a preskúmali tri razy, prešli si okolie, kochali sa výhľadmi, jedli, pili, odpočívali. Gorka našla krásnu veľkú zelenú jašteričku a cestou naspäť sme stretli nebojácneho srnčeka. Krásne rozkvitnuté prvosienky, podbeľ, svieža zelená všade naokolo, slnko na oblohe i v duši, množstvo krásnych záberov... Nádherný čas to bol!
více  Zavřít popis alba 
8 komentářů
  • 18.4.2020
  • 95 zobrazení
lenjessie
Keďže sa neterkám počas nášho posledného pobytu v Tatrách už nechcelo ísť v deň nášho odchodu na túru a mne to veľmi chýbalo, o týždeň sme sa sem vybrali iba my - traja kamzíci. Smerovali sme na Slavkovskú vyhliadku, keďže koncom decembra sa mi sem s Gorkou kvôli záľahám snehu podaril iba polovičný výstup. A tak som cítila, že to chcem a musím dokončiť. :-) Tento neskutočne slnečný deň s výhľadmi doďaleka sme si krásne užili. Bez množstva ľudí, v tichu a pokoji našich veľhôr. Možno to bola na dlhší čas naša posledná tatranská túra, ale o to viac som za ňu vďačná...
více  Zavřít popis alba 
  • 29.3.2020
  • 40 zobrazení
lenjessie
Naše ôsme výročie - nielen spoločného putovania - sme aj tento rok oslávili v milovaných veľhorách - stretnutiami s blízkymi ľuďmi. Prvým bol bývalý tajomník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel a na druhý deň jeho brat, zamestnanec TANAP-u Peter. Obohacujúce rozhovory o Tatrách, zvieratách v nich, o nových zákonoch i o návštevnom poriadku a vstupe so psom..., ale i o vzájomných cestovateľských zážitkoch naplnili naše stretnutia až po okraj. A vieme, že keď sa o nejaký čas opäť stretneme, vždy si budeme mať čo povedať. Pretože nás spája veľa, ale najmä láska k milovaným Vysokým Tatrám...
Veselé stretnutie s našimi ďalšími známymi v Tatranskej Lomnici, krásne tatranské scenérie a pojašená Gorka boli ešte nádherným bonusom k nášmu výletu - tento rok už tretiemu tatranskému... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 26.2.2020
  • 36 zobrazení
lenjessie
Gorka ani nemusela dlho premýšľať, kam Targusa vo Vysokých Tatrách opäť vezme. Dobre totiž videla, ako pred dvoma týždňami poškuľoval po vstupe do Tichej doliny. A tak mu po Kôprovej ukázala i túto. Teda - jej časť, pretože od horárne sme sa začali brodiť hlbokým snehom a stretali sme iba bežkárov. A keďže sme im nechceli šliapať po stope - (i keď nie vždy to šlo) - a sneh bol čoraz hlbší, niekde v mieste pod Koniarčiskom a Suchým žľabom - približne v štvrtine doliny - sme sa otočili.
A scenár spred dvoch týždňov sa takmer opakoval, len sme zmenili reštauráciu a tentokrát sme zavítali do jednej v Starom Smokovci, kde bola Gorka srdečne vítaná. ;-) Priatelia v suveníroch v Tatranskej Lomnici sa našej návšteve opäť úprimne potešili, Lomnický štít nás tiež opäť zhliadol a večerný Salaš Krajinka v svite nádherného Mesiaca bol čarovný. Aj s Goruškiným zajkom-nebojkom. :-)
více  Zavřít popis alba 
8 komentářů
  • 13.2.2020
  • 31 zobrazení
lenjessie
Tak ako Gorka sľúbila, tak aj splnila a svojho verného veľkého kamaráta a ochrancu Targusa opäť vzala do Vysokých Tatier i ukázala mu miesta nevídané, neslýchané a i tie, ktoré v nich pochodila, či pobehala...
Tentokrát ho zaviedla do Kôprovej doliny pod úpätie majestátneho Kriváňa a Targus plný energie klusal a ňuchal a opäť klusal a myslím, že keby sme ho nestopli, tak kluše vpred doteraz. :-) Keď sa nám ho občas podarilo zastaviť, ľahol si, oddychoval a vykusoval sneh, zatiaľ čo Gorka číhala na tatranské hlodavce pod hlbokým snehom a kutrala. :-)
Vzala ho opäť i pod úpätie Lomnického štítu a zašla ho ukázať i našim dobrým priateľom do obchodíku v Tatranskej Lomnici. Tí z jeho veľkosti boli užasnutí a len ťažko im Gorka vysvetlila, že žiadne hladkanie stredoaziata neprichádza do úvahy a tak radšej vyhladkali opäť ju. :-)
Cestou z Tatier Gorka Targusovi ukázala i večerný Salaš Krajinka a keď sme sa opäť "nalodili" do auta, Targus zaľahol, spokojne zaspal a nechal si snívať svoj živý sen o krásnom výlete... No a Gorka zase hútala, ktorý kút našich milovaných veľhôr ukáže svojmu veľkému štvornohému parťákovi nabudúce... ;-)
více  Zavřít popis alba 
20 komentářů
  • 4.2.2020
  • 48 zobrazení
lenjessie
Prenádherné dva dni v mojich milovaných Vysokých Tatrách boli úžasným spestrením a zakončením nášho cestovateľského roku 2019. Mrazivú zimnú snehovú nádheru sme si užili plným priehrštím a i keď sa nám - vzhľadom na obrovské množstvo snehu - nepodarilo dostať k našim dvom vytýčeným cieľom - a vlastne možno práve preto - sme si užili kopec zábavy, smiechu a nádhernej turistiky.
V sobotu som sa s Gorkou vybrala zo Starého Smokovca cez Hrebienok na Slavkovskú vyhliadku. Stúpali sme úzkym snehovým koridorom, veselo a odhodlane, až sme sa dostali na Rázcestie pod Slavkovským štítom. A tam sa vlastne naša cesta skončila, pretože nielen naším smerom - smer vyhliadka, ale ani opačným - smer Sliezsky dom, sa nedalo ďalej pokračovať. Masa snehu v každom smere, popadané stromy. Ani nazutie snežníc by mi nepomohlo. A tak sme sa vrátili, ale vôbec nám to nevzalo náladu. Užívali sme si krásu naokolo a spoločné chvíle a jašenie.
V nedeľu naše kroky smerovali na Popradské pleso a odtiaľ na Ostrvu. Už prvé metre hlbokými stopami v snehu nám prezradili, že cesta nebude jednoduchá. Ale vyšli sme približne do polovice, odkiaľ už bolo naozaj rozumnejšie sa vrátiť. Výhľady unikátne, štíty biele, slnko na oblohe, pokoj v duši... Vysokotatranská nádhera!
Gorka celou svojou bytosťou, poslušnosťou a svojimi modrými "papučkami", "topánočkami", "botičkami", "shoes"... a podobne, budila pozornosť každého jedného turistu, ktorého sme stretli. Úsmevy, otázky, veselá nálada všetkých, ktorí sa na ňu pozreli. Krásny a vďačný pocit. Spolu s prekrásnymi chvíľami a zážitkami boli tieto dva dni naplnené až po okraj, i keď výstupy boli iba polovičné. ;-)
více  Zavřít popis alba 
23 komentářů
  • 9.1.2020
  • 71 zobrazení
lenjessie
V mestečku Makarska, ktoré sme navštívili koncom septembra, sme spoznali dvoch starších manželov z Poľska, ktorí si nesmierne obľúbili Gorku a keď sme sa lúčili, obdarovali ju a nám dali na seba kontakt, vraj keby sme niekedy mali cestu do Krakova, určite nech sa stavíme. Pripravia nám izbičku na prespanie a i Gorka bude srdečne vítaná...
A tak sme sa v predvianočnú sobotu rozhodli, že splníme sľub, ktorý sme im dali a vybrali sme sa do druhého najväčšieho mesta Poľska - do Krakova. Ešte pred sľubovanou návštevou sme zašli na krásne vianočné trhy, ktoré boli situované v okolí najväčšieho stredovekého námestia v Európe - Rynek Glowny, taktiež sme si na kúsok vyšli k hradu Wawel a prešli sa popri najväčšej rieke v Poľsku menom Wisła.
A to už sa blížila naša návšteva v ich bytíku, kde nás čakalo nielen pohostenie, izbietka na prespanie, ale dokonca i darčeky pod stromčekom pre Gorku a pre nás. :-)
Po veselom rozprávaní a príjemne strávených chvíľkach sme sa pobrali opäť do vianočných ulíc, pretože som chcela ešte fotografovať výzdobu po tme. Naši hostitelia boli sklamaní, že neostávame u nich spať, hodnú chvíľu nás prehovárali, ale chceli sme sa vrátiť na noc domov. I tak nám príchod vyšiel až na nedeľu po polnočnej hodine.
Rozlúčili sme sa a povedali si "do skorého videnia". Tak uvidíme, kde sa opäť raz stretneme, pretože miest, o ktorých sme si rozprávali, bolo veľa... ;-)
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 7.1.2020
  • 39 zobrazení
lenjessie
Už ráno po prebudení som mala tušenie, že by to opäť mohlo vyjsť. A tak som sa rýchlo umyla, obliekla, prichystala slnečnicu do krmítok, vzala foťák a pelášila som s Gorkou von. A hore. Vyššie a vyššie, nad les... A tam ma čakala po roku opäť raz nádhera...! A šla som ďalej a ďalej a tam ma čakala ďalšia nádhera. Slnko spolu s hmlou a stromami tancovali svoj ranný tichý tanec a ja som len tajila dych. Gorka tiež, ale nad myšičkami v zemi. :-D ;-)
Prekrásna vychádzka, ktorá naplnila moje vnútro tichým prívalom radosti. Cestou naspäť sa nad krajinou rozlialo mlieko a až keď som zostúpila úplne dolu, hmla okolo mňa sa zázračne rozostúpila a slnko sa rozlúčilo všetkou svojou silou, akoby vedelo, že o chvíľu ho zastrú ťažké mraky a rozprší sa. Ale vo mne - aj napriek dažďu - ostali krásne spomienky na ten úžasný tanec...
více  Zavřít popis alba 
  • 22.12.2019
  • 29 zobrazení
lenjessie
Tri dni na festivale dobrodružných filmov v Trenčíne boli tým najlepším spôsobom, ako stráviť upršané počasie zmysluplne. :-) Gorke sme vybavili vstup na festival a tak sme sa všetci spoločne presúvali z kina Hviezda, do klubu Lúč, či do Zrkadlovej sály, kde bolo vystavených počas celého festivalu Top 40 vybraných fotografií z takmer 400, ktoré boli do fotosúťaže tohto ročníka prihlásené. A moja medzi nimi. ;-) Tohtoročná téma znela "Na ceste" a moja fotografia mala názov "K vrcholu Wildspitze".
Program bol naozaj nabitý a hostia unikátni! V prvý deň festivalu bol hlavným hosťom chatár spod Rysov - Viktor Beránek, ktorého život sa spája s Tatrami už celých 50 rokov. V piatok sme sa mali možnosť stretnúť s prvou Češkou, ktorá vystúpila na druhú najvyššiu horu sveta K2 - Klárou Kolouchovou - a ktorá stála už na štyroch osemtisícovkách sveta. A bola rada, keď sa mohla zvečniť so psom, ktorý stál na štvortisícovke - s mojou Gorkou. :-) Vyhladkala ju a sediac pod mojou fotografiou sme sa úžasne porozprávali i nasmiali. :-)
V sobotu večer sme sa usadili v kine Hviezda a čakali sme na prezentáciu českého extrémneho bikera Jána Kopku, ktorý v roku 2007 vyhral azda najťažšie preteky sveta - Iditarod, na Aljaške. Uprostred zimy, v extrémnych mrazoch, odkázaný sám na seba... Do cieľa sa vtedy podarilo dôjsť len dvom pretekárom z 35! Neskutočné rozprávanie!
Zúčastnili sme sa aj prezentácie o 5-týždňovom putovaní prírodou Aljašky, národným parkom Denali, ale aj o odvrátenej strane tohto kúta zeme - trofejového lovu divokých zvierat, či komerčného rybolovu lososov, na ktorých je závislý skoro celý ekosystém Aljašky.
Film o Viktorovi Beránkovi; film o lezení v krásnom a drsnom kráľovstve ľadu a snehu v Antarktíde - "Pro vrchol na konec světa"; či z oblasti Wadi Rum, ktorá je známa ako Mesačné údolie v krajine pieskovcových stien v Jordánskej púšti; taktiež dokument Rila & Pirin o 7-dňovej ceste piatich kamarátov cez hrebene dvoch najvyšších pohorí v Balkáne... to všetko a oveľa viac v nás zanechalo krásne dojmy a zdieľané pocity z dobrodružstva.
Úžasná hokkaido polievka; pán, ktorý mi v klube Lúč v tme vzal zipsom svojej ľadvinky môj vrkoč a ťahal ho spolu so mnou preč; veľa smiechu; skvelí ľudia a množstvo otázok ohľadne Gorky a obdivu, ako všetko zvláda... tak i také podoby mal 14. ročník festivalu HoryZonty. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 15.12.2019
  • 55 zobrazení
schebik
Prosinec 1989 - podpora a volba pana presidenta Havla, Silvestr na Václavském náměstí. Odstraňování hvězd z buduvy ROH na Gorkého (Senovážném) náměstí a prodejny Diamant na Václavském náměstí.
více  Zavřít popis alba 
  • 5.11.2019
  • 20 zobrazení
lenjessie
Áno, áno. Lenočka a Goruška sa spolu s ďalšími dvoma členmi našej cyklotúry vydali na najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier - na Kráľovu hoľu! Týči sa do výšky 1 946 metrov a spolu s Kriváňom sa stala najospevovanejším slovenským vrchom opradeným mnohými legendami a povesťami. ;-)
Najvyššie položenou cyklotrasou na Slovensku sme sa po výdatnom prevýšení 1 066 metrov, po neustálom šliapaní do akoby nekonečného kopca a po 14-tich kilometroch dostali na vrchol! Odtiaľ sa nám naskytol jedinečný výhľad na milované Vysoké Tatry, Spiš, Liptov, či Horehronie...
Slniečko a krásna atmosféra posledného unikátneho víkendu tohto dlhého babieho leta nás sprevádzali celou cestou hore, na vrchole, i cestou dolu. Gorka bola nazvaná "psom kráľovským" a mnohí ľudia jej jazdu vo vystlanom vozíku závideli a vraj v budúcom živote by chceli byť mojím psom. :-D Úsmevné pohľady, pochvaly, otázky, fotografovanie Gorky... :-) Gorka striedavo bežala, striedavo sa viezla.
Kúsok pod vrcholom ku mne pristúpilo malé dievčatko a spýtalo sa, či si môže pohladiť psíka. Po zvolení a prvom pohladení sa zrazu pri Gorke nakopilo niekoľko ďalších detí zo skupinky a hladkali všetci naraz a odušu. :-) Gorka sa tomuto náhlemu a veľkému záujmu veľmi potešila a užívala si pozornosť. Ale ani ja som neobišla od detí bez ujmy. :-) Páčili sa im moje náušnice s Gorkou a zaujímalo ich, pre koho je určený vozík. Po mojej odpovedi ostali veľmi prekvapené a čudovali sa, pretože si mysleli, že vozík je pre dieťa. I keď dieťa, samozrejme, nikde v mojej blízkosti nevideli. :-)
Na vrchole sme strávili nádhernú naplnenú hodinku a pripravili sa na strmý a relatívne rýchly zjazd, ktorý si najmä v mojom prípade vyžadoval maximálne sústredenie, pretože asfaltová časť cyklotrasy bola značne rozbitá a na konci (resp. na začiatku) cyklotrasy to bol šmykľavý štrk a ostré kamene. Malé zaváhanie a som tvárou v zemi a Gorka vo vozíku dolu hlavou. :-P
Do Nízkych Tatier sme prišli z Vysokých a rovnako sme sa do nich v ten deň i vrátili, naplnení novými zážitkami a s ďalším splneným prekrásnym cieľom našich ciest a putovaní. ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 29.10.2019
  • 57 zobrazení
lotusesprit
Staniszów Dolny (Waterpalace ) (Polsko) - Zámek Staniszów Dolny, v současnosti nazýván Vodní palác, podle kronikářů byl postaven ve druhé polovině 18. století. Pravděpodobným majitelem byl Heinrich XXXVIII von Reuss, který v roce 1786 zahájil stavbu. Kolem roku 1830 byla budova přestavěna. V té době už mělo panství 1000 hektarů. O velikosti majetku svědčí popis jeho vnějších hranic, které vedly od Polské Górky směrem k Cieplici, podél nejvyšších kopců a dále jihovýchodně, rovnoběžně s cestou do Mysłakowic. Na přelomu 18. a 19. století se zámek Staniszów Dolny stal majetkem berlínského majora Ulricha von Woide. V roce 1919 koupila nemovitosti agentura z Wrocławy „Wiehmer und Schneller“, která rozdělila pozemky na menší části a prodala je novým majitelům. Zámek se stále velkými pozemky koupil Major Otto von Zobelitz. Po jeho smrti se majitelem stal Emil Mattig. Poté byly pozemky prodány státu, který zde vytvořil experimentální centrum a byl podřízen pruskému Zootechnickému ústavu. Centrum řídil profesor August Tiemann, specialista na pěstování krmiv. Jeho práce byla velmi důležitá, zejména během války, kvůli zásobování polského obyvatelstva potravinami. V roce 1945, krátce po skončení války, na základě výsledků prof. Tiemanna byla při zámku vytvořena zemědělská experimentální stanice Tiemann. Staniszów byl poté nazýván Spojařov, protože vesnice byla zajištěna vojáky 3. náhradníhospojařského pluku, podřízenému přímo hlavnímu štábu polské armády. O několik let později přešel zámek pod státní statek. V 90. letech byl komplex po bývalém JZD koupen rodinou Tadajewských a začalo se s jeho rozsáhlou rekonstrukcí. V roce 2009 zámek a jeho okolí znovu získali svou krásu. V zámku je hotel a restaurace.
více  Zavřít popis alba 
  • 22.10.2019
  • 15 zobrazení
lenjessie
Budíček 5:05 a krátko po šiestej hodine už v Tatranskej Lomnici nastupujeme do autobusu, ktorý nás vezie do Tatranskej Javoriny. Ranné zore sa slabunko červenajú a akoby švihnutím čarovného prútika sa zobúdzajú vtáci.
Od Tatranskej Javoriny, cez poľanu Pod Muráňom sme sa vybrali na hlavný hrebeň Vysokých Tatier, do najvyššie položeného turisticky prístupného sedla - Sedielka, ďalej dolu do Dolinky pod Sedielkom, k Téryho chate, Malou Studenou dolinou, okolo Zamkovského chaty, cez Hrebienok až do Starého Smokovca.
Kráčame popri riečke Javorinka, tmavým lesom a po ľavej strane sa do slnečného jasu pomaly oblieka hrebeň Belianskych Tatier. Vlnitý terén postupne vystrieda dlhá horská lúka ukrytá v tieni okolitých štítov. Na Rasťovom batohu zvoní "bear bell", aby o nás vedeli všetky medvede naokolo, keďže v tejto rozvetvenej divokej doline ich je požehnane... :-)
Po opustení lesa vchádzame do kosodreviny, nad ktorou sa objavuje panoráma mohutných stien Javorových štítov a veží... Hrebeň Širokej po pravej strane sa postupne nádherne halí do slnečnej žiary, ktorá postupuje nižšie a nižšie. Prekračujeme potok cez drevenú lávku a začíname vystupovať Zadnou Javorovou dolinou strmšie a strmšie v ľavom úbočí na terasu, za ktorou sa objaví Žabie Javorové pleso a my sa konečne tiež dostávame do slnečných miest, ktoré nádherne vlievajú energiu nielen do života, ale aj do fotografií. :-) Nad plesom traverzujeme ďalšie úbočie a sutinovo-trávnatým svahom v strmých serpentínach stúpame prudko hore, vyššie a vyššie a nakoniec širokým žľabom vystupujeme do výšky 2 376 metrov nad morom - na Sedielko. Naskytajú sa nám nádherné výhľady v unikátnom slnečnom a bezveternom počasí. Famózna Javorová dolina s hradbou Javorových a Ostrých štítov za nami, Dolinkou pod Sedielkom a Malou Studenou dolinou pod a pred nami. Sedlo Sedielko so svojimi reťazami sa v strmom zráze ukrýva pod ľadom a snehom a v závere pod ním sa vyníma krásne Modré pleso - najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách a zároveň na celom Slovensku. Kým však k nemu zídeme, obúvam si mačky, zaisťujem si Gorku a vydávame sa do hlbín doliny. :-) Serpentíny sú sčasti pod snehom, sčasti poničené, nespevnené, sutinové... Keď zbadám Päť spišských plies spolu s Téryho chatou, srdce mi zaplesá od nádhery i od úľavy. :-) Prekvapí nás ešte jeden úsek s reťazami, ale zvládame aj ten a zaslúžený hodinový oddych na chate nám padne všetkým vhod. :-)
Zostup od chaty je úmorný, dlhý a keby práve letel okolo vrtuľník, tak si ho asi stopnem. :-D Po desiatich hodinách čistého času túry (aj s mojím fotografovaním) sa nakoniec šťastne dostávame do Starého Smokovca a Gorke sľubujem, že toto bol naozaj náš posledný tatranský cieľ, ktorý nám chýbal a že už nikdy viac takáto kalvária - ako náš pochod nazval Rastíček. :-) Ale tak - pri nás nikto nikdy nevie...? ;-)
více  Zavřít popis alba 
19 komentářů
  • 21.10.2019
  • 55 zobrazení
lenjessie
V Strednej Dalmácii, na pobreží Jadranského mora leží mestečko Makarska. Nad ním sa smerom do vnútrozemia vypína strmo nahor jedinečné pohorie Biokovo. Horský masív v centrálnej časti dinárskej sústavy, najrozsiahlejšie a druhé najvyššie chorvátske pohorie, nádherná prírodná kulisa s najvyšším vrchom Sveti Jure, ktorý dosahuje výšku 1 762 m n. m. Najkrajší pohľad na more a na skaly Biokova sa naskytuje z vrchu Vošac (1 421 m). Vďaka svojej jedinečnosti, obrovskej biodiverzite, geomorfológii a prírodnej kráse bola časť pohoria v roku 1981 vyhlásená za prírodný park. Napriek určitej nehostinnosti tu vždy žili ľudia a cestou možno vidieť obrobené políčka s kamennými domami či s ich niekoľko stoviek rokov starými zrúcaninami s typickou dalmátskou architektúrou.
Pohľady, ktoré sa otvárajú počas cesty i z výhľadových miest, sú rozprávkové! Na strane od mora možno vidieť ostrovy Hvar, Brač, Vis, Korčula, Lastovo, či polostrov Pelješac. Na strane do vnútrozemia Chorvátska uvidíte mesto Imotski s krasovými jazerami a rozsiahle územie Bosny a Hercegoviny. Na druhý menovaný ostrov - Brač - sme sa v jeden deň preplavili trajektom, kedy som počas plavby zhliadla prvýkrát v živote skupinku delfínov!
A nádherný polostrov Šuma Osejava je ďalšie rozprávkové miesto! Vybrali sme sa tam po plavbe trajektom, v druhej polovici dňa. Cestou nad strmými útesmi vysoko nad morom sme boli zaliati slnečnou energiou a úžasné svetlo, ktoré dopadalo na borovicové lesy, mi doprialo nádherné scenérie k fotografovaniu. Prekrásne výhľady, neskutočná energia z toho celého a na konci cesty náš cieľ, pláž "Nugal" obohnaná vysokánskymi skalnými útesmi... - ach, len som tak žiarila od šťastia a všetkej tej nádhery! :-)
Môj najúžasnejší fotografický objekt menom Gora svoj talent na tomto výlete vyšperkoval do dokonalosti a z fotografií s ňou mám obrovskú radosť. Za odmenu postretala desiatky jašteričiek, z ktorých bola unesená a ja som sa vytešovala z osamelej čriedy oviec v lese, ktoré sa veľmi čudovali z Gory; taktiež ma rozveselil párik oslov, z ktorých jeden nakukol ku Gorke do kufra auta; veľký kŕdeľ čajok na ostrove Brač, veverička na Makarskej riviére, a v prístave ma potešil jeden rybár, ktorý predával čerstvo ulovené ryby a pre Gorku mi jednu venoval. Zjedla ju hneď na mieste a bolo jej málo. :-) Milí a srdeční ľudia, množstvo krásnych zážitkov, veľa úžasných a fantastických vnemov a opäť ten najkrajší pocit v duši z najčerstvejšieho výletu... ;-)
více  Zavřít popis alba 
  • 10.10.2019
  • 355 zobrazení
michalking
Kategorie: sport
více  Zavřít popis alba 
  • 28.9.2019
  • 472 zobrazení
lenjessie
Bol to najskôr iba nápad, z ktorého sa postupne stala výzva. Výzva dosiahnuť to, čo sa nám zdalo možno nereálne. Rok po ceste za splnením si sna o Matterhorne, sme sa opäť vrátili do jeho kráľovstva a vystúpali sme do úžasnej výšky - 4 164 metrov nad more, na Breithorn!
Po aklimatizácii pri jazere Riffelsee, v ktorého hladine sa odrážala najikonickejšia hora sveta - Matterhorn - a následnej aklimatizácii na Gornergrate sme si na ďalší deň navliekli sedáky, mačky, naviazali sa na lano, vzali do ruky cepín a z Klein Matterhornu sme vyrazili po planine Breithorn Plateau v ústrety vrcholu. Iba 60 percent kyslíka nás nútilo stúpať pomalšie, než sme zvyknutí a nebezpečný a strmý zasnežený terén s hlbokými trhlinami nás nabádal k opatrnosti. Gorka rozvážne a akoby vedomá si situácie šla prvá a reagovala na každé naše zastavenie, či usmernenie. Najúžasnejšie prekvapenie, ktoré nám takmer vyrazilo dych, nás čakalo v stúpaní pod vrcholom, kedy sme sa dostali doslovne na hranu a kráčali sme po približne 40 centimetrov širokom vrcholovom hrebeni, kde sa nám každý krok pomimo, či zakopnutie mohli stať osudnými.
Na samotnom vrchole sa nás zmocnila eufória a úchvatné výhľady nám už po druhý raz takmer vyrazili dych. Masív Monte Rosa so svojím najvyšším vrcholom Švajčiarska Dufourspitze sa skvel v slnečných lúčoch a keby sa vrcholok Matterhornu na opačnej strane neskrýval v mraku, hľadíme mu takmer do očí. Traja turisti, ktorí dosiahli vrchol krátko po nás, s hlasným obdivom reagovali na Gorku a nechceli veriť vlastným očiam. Cestou nahor i dolu bolo Gorke od tých pár turistov, ktorých sme stretli, venovaných veľa obdivných slov, niekoľkokrát bola zhodne nazvaná "alpine dog" a jeden pán jej uznanlivo venoval palec nahor. :-)
Na vrchole sme s pokorou prijali to, že nám bolo umožnené dosiahnuť náš cieľ, strávili sme na ňom prekrásny čas a zahájili sme opatrný zostup. Adrenalín, ktorý sme mali v sebe cestou hore, v nás koloval neustále a držal nás v strehu i cestou dolu, keď sme míňali obrovské trhliny a uvedomovali si našu malosť a zraniteľnosť. Ľadovcovou plošinou Breithorn Plateau sme sa šťastne vrátili na Klein Matterhorn a až tam sme si dovolili povoliť uzdu našej radosti a naplno precítiť to, čo sme dokázali. Dosiahnuť vrchol, o ktorom sme nesmelo a potichu celý uplynulý rok vraveli; vrchol, na ktorý práve nastal čas; vrchol majestátnej hory - menom Breithorn.
Na ďalší deň sme opäť po roku smerovali do Francúzska a do jeho svetoznámeho Chamonix, kde si Rastíček splnil ďalší sen a vyviezol sa do výšky 3842 metrov na Aiguille du Midi v masíve Mont Blancu, do tesnej blízkosti tohto najvyššieho štítu Európy, ktorý mal takmer na dosah.
Uplynulé dni strávené v dedinke Täsch, v svetoznámom mestečku Zermatt a na všetkých spomínaných i ešte nespomenutých miestach, nám priniesli kopu zážitkov a silných emócií, ktorým dávam voľnosť a umožním im ešte nadlho napĺňať moju myseľ a dušu krásnym pocitom šťastia, radosti, vďaky a pokory...
Kategorie: cestování
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 24.9.2019
  • 56 zobrazení
lenjessie
Keby sa tak vôňa dala vziať do fľašky a mohla som si ju navždy pre seba uchovať... Potom by som ju vždy ako džina vypustila, zavrela oči a uvidela šíre, tyrkysovo modré more, strmé divokrásne skalné pobrežia, zelené vnútrozemie, sosny, pínie, macchie, všadeprítomné čajky, morské kormorány a tichý svet pod hladinou. Uvidela by som seba a Gorku, ako plávame spolu ďaleko od brehu v pokojných vlnách v ústrety slnku, majáku Porer a ostrovu Fenoliga; ako sa Gorkin čln kolíše na hladine a ona v ňom spokojne oddychuje a spí... Zhliadla by som dychberúce a vždy iné západy slnka, tiché tajomné noci pod svitom mesiaca a bielu vinúcu sa makadamovú cestu. Pocítila by som to nekonečné šťastie a bytostnú voľnosť, ktoré sa ma zmocnia, keď som tam. Pocítila by som neskonalú túžbu byť tam opäť a svoje telo, dušu i myseľ nechať putovať po tomto nádhernom kúsku zeme... Po nádhernom kúsku zeme - menom Kamenjak...
více  Zavřít popis alba 
3 komentáře
  • 24.8.2019
  • 63 zobrazení
pigula1
No i nasz urlop minął półmetek...Jeszcze tylko dwa całe dni i powrót do domu...Za cel naszej przedostatniej wędrówki obrała nasza ekipa Zamek Buchlov i jego okolice.Samochody zostawiliśmy na parkingu pod wzgórzem zamkowym i piechotą wyruszyliśmy najpierw zwiedzić zamek,a następnie zielonym szlakiem turystycznym ruszyliśmy na pieszą wędrówkę okolicami Buchova przez wzgórze Barborka z kaplicą św.Barbory do schroniska Pod Břestecką skałą.Zejście tam dało nam porządnie w kość,bo choć Chřiby to takie niewielkie górki,to jednak zejście okazało się bardzo strome...Chłopcy zjeżdżali po tyłkach...Ja za pomocą kijków jakoś tam zeszłam...Po takiej przeprawie nie pchaliśmy się już w góre na Břestecką skalę,bo tam zejście byłoby takie samo,jedynie Marek tam wyskoczył,a my mu pomachaliśmy z dołu od schroniska...Po jego powrocie ruszyliśmy pętęlką czerwonym szlakiem zpowrotem po Zamek Buchlov.Wędrówka nie była długa,bo przeszliśmy tylko cca 6km i całkiem przyjemna,choć zejście takie trochę adrenalinowe.Był to udany dzień...
více  Zavřít popis alba 
  • 18.8.2019
  • 32 zobrazení
pavelll
Vandr z Oravské Polhory přes Babiu Horu 1725 polskou částí hřebene Oravských Beskyd (Beskid Żywiecki) do Osielce, busem do lázeňského města Rabka-Zdrój, přes hřebeny pohoří Gorce (Turbacz 1310) na Lubań (1211), Pieninami (Wysoka 1055) na Eliášovku 1025 a odtud přes poutní místo Zvir a Jarabinský prielom do Starý Ľubovni, 4x40 (160 km, 4 dny). Slovensko, Polsko
více  Zavřít popis alba 
15 komentářů
  • 16.8.2019
  • 66 zobrazení
Reklama